Roman "Fixo"

Roman "Fixo"

Prvé modely som postavil asi keď som mal osem rokov. Skladal som prevažne dopravné lietadlá a lode. Dostupnosť farieb v tej dobe bola veľmi chabá a tomu zodpovedal aj vzhľad postavených modelov. Po dosť dlhej pauze som sa viac menej náhodne vrátil k tejto záľube. Ukazoval som synovi pár trikov a zrazu som bol opäť v tom. Venujem sa čisto motocyklom v mierke 1:12, možno preto, že som sám vášnivý motorkár. Prvé modely som robil len štetcom (je to na nich dosť vidieť), slušnú striekaciu pištol som si kúpil dosť neskoro. Do galérie som ich dal všetky, pretože patria do zbierky.
Okrem stavania ma zaujíma aj história motocykla, jeho parametre v reáli (uvádzam ich spolu s obrázkami) a aj história firmy, ktorá daný motocykel vyrobila.
I have built my first models when I was about 8 years old. I have modeled mainly transport planes and ships. The availability of paints during that period was quite poor and it corresponded with the look of built models. After a long pause I turned back to this hobby. I have been showing couple of tricks to my son and suddenly I fell in it again. I devote my time to motorcycles in the scale of 1:12. I have painted my first models only with paint brush which is visible enough. I bought a proper airbrush rather late. I put all of them into a gallery, because they belong to a collection and they illustrate my progress as well.

Besides modelling I am also interested in the history of the motorcycle, its parameters in reality (show their with picture together) and the history of company, which has made this motorcycle.

Honda NXR 750V (1986)

Zvláštnosť motocyklu: špeciál pre rely Paríž-Dakar, víťaz z roku 1986.

Tamiya 1986. Postavené 2009.
Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

Honda NXR 750V

     Rely Dakar (staršie Rely Paríž-Dakar) sú každoročné preteky kamiónov, off road, áut, štvorkoliek a motoriek. Súťaž organizuje A.S.O. - Amaury Sport Organisation a zúčastniť sa na nej môžu profesionálni pretekári ako aj amatéri, ktorí bežne tvoria okolo 80% účastníkov. Názov sa menil a i v súčasnosti je nepresný, keďže trasa preteku sa kvôli bezpečnosti presunula z afrického kontinentu. Aj keď oficiálny názov znie rely, ide skôr o vytrvalostné preteky v teréne, kde sa viac používajú upravené terénne stroje, ako klasické súťažné, ktoré sa používajú v pretekoch rely. Väčšina meraných úsekov vedie cez ťažký terén, prevažne cez piesočné duny, blato, trávnaté planiny a cez skalné úseky. Dĺžka etáp sa pohybuje od niekoľkých desiatok do 900 kilometrov denne.

         Súťažiaci v ôsmom ročníku Paríž-Dakar Rely zamierili južne do divokej Saharskej púšte, bojovať s obrovskými pieskovými dunami, pátrať po správnom smere a hľadať slávu v tomto mučiacom závode, ktorý trvá viac ako 20 dní a s dĺžkou približne 14000 km. Výrobcovia strojov zúčastňujúci sa na tejto slávnej rely sa sústreďujú na spoľahlivosť stroja, čo je v týchto pretekoch viac užitočné ako rýchlosť. Tím Honda si bude pamätať rok 1986 na Paríž-Dakar pre svoje víťazstvo v kategórii motocyklov s modelom NXR 750V (púštny závodník). Honda mala svojich zástupcov na tejto slávnej rely už predtým a v iných kategóriách. V roku 1982 to bol model XL 250R, v roku 1983 sa rely Paríž Dakar zúčastnili aj s modelom XL 125R.               

             Rely Dakar, ktorá sa v súčasnosti koná na juhoamerickom kontinente, sa predtým jazdila na africkom kontinente ako Rely Paríž-Dakar a to od jej vzniku v roku 1979 až do roku 2008. V roku 2008 bol pretek jeden deň pred začiatkom zrušený pre hrozby útokov v danom regióne.

            Zakladateľom Paríž-Dakar bol Francúz narodený v Afrike Thierry Sabine, ktorý dovtedy pretekal na rôznych rely v celej Afrike. Sabine sa zúčastnil ako pretekár aj na prvej Paríž-Dakar (nazývanej v tom čase "Oáza Rely"), ktorú sám organizoval. Mnoho účastníkov prvotných rely boli Francúzi, čo odráža ich národný záujem o vytrvalostné preteky na dlhú vzdialenosť. V tej dobe, pretekári na Paríž-Dakar štartovali v Paríži vo Francúzsku na Vianoce a prešli 12 000 km (neskôr navýšených na cca14 000 km). Väčšina etáp bola umiestnená v drsných podmienkach vrátane neobývateľnej púšte v Mauritánii a púšte Tenere, ktorá je vyprahnutá vo všetkých smeroch na stovky kilometrov. Výsledkom bolo, že viac ako polovica účastníkov z rely odstúpilo a niektorí pretekári dokonca prišli o život. Niekedy museli prekročiť politicky nestabilné regióny, čo bolo tiež dôvodom prečo bola rely názvom aj realitou, "Najdrsnejší závod motorových vozidiel na svete" od jej samotného počiatku.
            Časom sa Paríž-Dakar stala známa po celej Európe ako udalosť motoristického športu, ktorá označovala začiatok nového roku. Hlavne vo Francúzsku sa stala populárnou udalosťou porovnateľnou so svetovou veľkou cenou - World GP (súčasne známou ako MotoGP) a 24 hodinovými pretekmi v meste Le Mans (24 Heures du Mans).

S nárastom popularity sa na pretekoch začal podieľať zvyšujúci sa počet výrobcov automobilov a motocyklov po celom svete za účelom podpory výkonnosti a propagácie svojich produktov.

Kategória motocyklov sa delí na tri skupiny.

Skupina 1 je maratón, to sú mierne modifikované sériové motocykle, rozdelené na dve podskupiny: s motormi s väčším a s menším obsahom ako 451 cm³.

Skupina 2 je super moto, to sú úplne modifikované motorky,rozdelené na dve podskupiny: s motormi s väčším a s menším obsahom ako 451 cm³.

Skupina 3 sú štvorkolky, rozdelené na dve podskupiny: s motormi s väčším a s menším obsahom ako 500 cm³.

Od roku 2012 sú jednostopové motocykle obmedzené na 450 cm³.

             V triede motocyklov, Yamaha XT500 vyhrala 2 roky v rade od prvej rely, po ktorej si pripísalo jedno víťazstvo BMW R80G/S s Hubertom Auriolom. Honda nastúpila po prvý krát v tretej rely, ktorá sa konala v roku 1981. Na žiadosť Hondy Francúzsko, motocykel XR500R (550 cm³) vstúpil do rely s prispením Centra Asaka R&D (v súčasnosti Centrum motocyklov R&D). Hoci v tomto roku skončil tento stroj na šiestom mieste, Honda XR500R vyhrala v nasledujúcom roku, teda v roku 1982.

            Bol to francúzsky pretekár, Cyril Neveu, ktorý doviedol tento stroj k víťazstvu. Neveu bol taktiež  jazdec, ktorý získal predchádzajúce dve výhry Yamahy a bol výraznou osobnosťou v týchto púštnych pretekoch motocyklov. Avšak ani Neveuove jazdecké schopnosti nestačili na výkonný motocykel, s ktorým nastúpilo BMW nasledujúci rok.

            Sila 800 cm³ plochého dvojvalcového motora bola ďaleko lepšia ako jednovalcových motorov, ktoré boli v tej dobe tradičné a napriek vyššej váhe jeho koncepcia karosérie s nižším ťažiskom poskytla výhodu. Ďalšie BMW R100GS vyhralo rely v roku 1983 s jazdcom Hubertom Auriolom a v rokoch 1984-85 s bývalým motokrosovým šampiónom svetovej veľkej ceny - World GP  Gastonom Rahierom. Takto BMW zrealizovalo ohromujúce výherné percento štyroch víťazstiev v siedmych rely do roku 1985. Tím Honda Francúzsko Paríž-Dakar jednoducho nebol schopný poraziť vysokorýchlostný stroj BMW a tiež hral druhé husle voči stroju Cagiva s L dvojvalcom, ktorý sa prvý krát predstavil v roku 1985.

Týmto spôsobom vstúpila Paríž-Dakar do vysokorýchlostnej éry. O niečo ťažšie, dvojvalcové stroje mohli rýchlo dosiahnuť maximálnu rýchlosť, čo viedlo k rozvoju vysokorýchlostných pretekov. Rely samotná sa posunula zo súťaže hlavne amatérskych jazdcov na boje medzi závodnými tímami „idúcimi po víťazstvo".

            Samozrejme Honda bola najsilnejším adeptom na porazenie BMW.  Na naliehavú žiadosť Hondy Francúzsko, bol vytvorený na jeseň v roku 1984 v HRC projektový tím s cieľom vyhrať ôsmu rely v roku 1986 a bol rozbehnutý vývoj stroja špeciálne pre Paríž-Dakar. HRC (Honda racing corporation) sú slávny pre dosiahnutie mnohých rekordov, prekonanie limitov a vytvorenie mnohých legendárnych pretekárov.

Vývojový tím dal dohromady najlepšie talenty so skúsenosťami na cestách, s pretekmi motokrosovými, vytrvalostnými a na nespevnených tratiach. Dalo by sa povedať, že s ich účasťou na  siedmej rely v roku 1985, Honda získala po prvýkrát pravdivý obraz o Paríž-Dakar. Pri jazdných podmienkach, ktoré zahŕňali púšť, skalné útesy, voľný štrk, step a spevnené cesty, sa pohybovali teploty pod bodom mrazu až po +50. Najdlhšia jazdná vzdialenosť za deň bola 800 km v súťažnej časti s ďalšími vzdialenosťami na spojovacej ceste (nečasovaná časť). Vo viacerých prípadoch benzín obsahoval špinu a nečistoty s nestabilnou oktánovou hodnotou.

Vývojový tím nemohol skryť svoje prekvapenie s realitou vysoko náročných podmienok, za ktorých museli predviesť najvyšší výkon, rovnako ako aj životnosť a prevádzkyschopnosť. Požiadavky na  stroj, ktorý mal za cieľ zvíťaziť za týchto podmienok boli nasledujúce:

1) Ľahká váha a kompaktnosť (vplyv na všetky prvky vrátane jazdného výkonu, únavy jazdca a životnosti)
2) Maximálna rýchlosť180 km/h (cestovná rýchlosť približne 150 km/h)
3) Neunavuje jazdca
4) Nerozlomí sa

5) Dobrá prevádzkyschopnosť (ideálne je keď nie je potrebná žiadna údržba)
6) Zameranie na vysokorýchlostnú stabilitu (rýchla jazda v púšti  je veľmi nebezpečná)
7) Úsporná spotreba paliva (cieľ 9,1 km/l spravidla 450 km bez tankovania + 20%)
8) Koncentrovaná hmotnosť (koncentrovaná tak blízko k ťažisku vozidla, ako je to možné)

 

Konkrétne bolo požadované, aby motor mal ploché výstupné charakteristické vlastnosti 3000-8000 otáčok za minútu, s vysokým výkonom a krútiacim momentom a s minimálnou životnosťou 14000 km. V tej dobe mohli byť použité celkovo tri motory.

Koncepcia bola založená na poznatkoch získaných od špecializovaného stroja na nespevnené trate RS750D, V- dvojvalcového motora (rovnaké špecifikácie), ktorý bol vyvinutý o niečo skôr. Vodou chladený SOHC V-typ dvojvalcový motor, ktorý bol nakoniec dokončený mal zdvihový objem779,1 cm³ a maximálny výkon približne 72ps/pri 7000 otáčkach.

            Karoséria bola tiež neobvyklej a kreatívnej štruktúry. Dalo by sa povedať, že univerzálne veľká kapota a veľké nádrže veľkých off-road modelov boli použité v tomto stroji po prvý krát. Dvojité reflektory a kapota sú zriedkavé na takýchto terénnych motocykloch, v tomto prípade zjavne účelných pri preháňaní sa cez Saharské vlny horúčav.

Obrovské oddelené palivové nádrže na ľavej a pravej strane boli inštalované dolu po stranách motora za účelom znížiť ťažisko stroja. Škrupinová konštrukcia pod sedadlom bola tiež využitá pre palivovú nádrž, zabezpečujúcu celkovú kapacitu 59 l.

Každá z týchto troch nádrží mala samostatné systémy pre prívod paliva, takže motocykel by mohol stále fungovať aj keby iná nádrž mala poruchu. Nádrž pod sedadlom bola gumový vak (Gas Pack), ľavá a pravá nádrž bola vyrobená z Kevlaru (aramidová živica) na vonkajších stranách, ktorý taktiež ponúka ochranu pred poškodením, alebo únikom paliva v dôsledku pádov.

Stroj mal inak tradičnú štruktúru s oceľovým rúrkovým rámom, zdvih 280 mm na prednej vidlici, zadná v systéme Pro-Line, nožný aj elektrický štartér a reťazový pohon (veľké skoky boli nemožné s pohonom hriadeľa). Stroj, ktorý bol založený skôr na spoľahlivosti a jednoduchosti používania ako na mimoriadne vyladenom jazdnom výkone, ukázal, že bol zostavený v súlade s jeho koncepciou a pri skúšobných jazdách na púšti Tenere dopadol dobre. Bol pomenovaný NXR750V a poslaný do Francúzska, aby sa objavil na ôsmej Paríž-Dakar v roku 1986 ako sa plánovalo. Krátko potom náhradný motor v Japonsku náhle zaznamenal problém s utrhnutými závrtnými skrutkami. Kľuková skriňa bola vyrobená z horčíkovej zliatiny, aby sa znížila hmotnosť a ukázalo sa, že časti kde boli skrutky namontované, neboli dostatočne silné. Nová hliníková kľuková skriňa bola narýchlo zhotovená a zaslaná do Francúzska. Toto sa ukázalo byť jediným prípadom nepredvídaných problémov.

            Napriek tomu Honda NXR750V zvíťazila, Cyril Neveu prešiel cez more piesku a dosiahol ako prvý exotické pobrežie Senegalu, na tomto Hi-Tech rely stroji. Ako prvý zvíťazil na motocykli s motorom chladeným kvapalinou v histórii tejto rely. Rovnaký úspech sa mu podarilo zopakovať aj v nasledujúcom roku 1987. Na tento maratón pripravila Honda štyri prototypy a vytvorila štvorčlenné továrenské družstvo jazdcov obsadené G. Lalayom, M. Moralesom a F. Charliatom a samozrejme C. Neveuom.

            Na desiatej rely v roku 1988 bol vytvorený silný tlak zo strany súperov, ktorých cieľom bolo poraziť NXR. Suzuki nanovo vstúpilo do hry ako továrenský tím a jazdec Rayet, ktorý prestúpil z BMW, jazdil na novej DR-Z800. Yamaha predstavila YZE750, vyrábaný prostredníctvom Motor Sports Development Division. Rovnako ako NXR bol zameraný na celkovú rovnováhu a mal kompaktný vodou chladený DOHC, 5 ventilový jednovalcový motor s objemom 750 cm³.

V reakcii na snahu svojich súperov, Honda nasadila do boja celkovo sedem NXR strojov,  tri v tíme Honda Taliansko, jeden súkromne jazdiaci a tri ktoré patrili tímu Honda Francúzsko. Niektoré z nich boli upravené NXR800V. Avšak, Franco Picco na novom stroji Yamaha bol impozantný súper, ktorý im blokoval cestu a dohnal tím do zatiaľ svojej najťažšej bitky. Picco, ktorý viedol rely v skorých štádiách, zväčšoval svoje vedenie. Za ním, Neveu, ktorý bol považovaný za favorita, utrpel niekoľko pádov a nakoniec odstúpil v polovici rely po náraze na skalnú stenu a zlomení nohy. Medzičasom, Edi Orioli, ktorý sa prvý krát predstavil v tom roku ako NXR jazdec, prenasledoval Picca, ale rozdiel medzi nimi sa iba zväčšoval. Toto sa avšak zmenilo, keď Picco stratil značné množstvo času hľadaním falošného kontrolného bodu, ktorý bol umiestnený na mape chybou organizátora. Zatiaľ čo Picco horlivo hľadal kontrolný bod, Orioli sa ujal vedenia. Picco sa zapojil do urputného prenasledovania, pretože mal stále šancu prísť prvý. Ale v posledný deň bola rely skrátená, čo umožnilo Orioliovi úspešný únik. Toto bolo tretie víťazstvo pre Hondu s modelom NXR800V. Bol to v skutočnosti "závod o prežitie,"  iba 34 súťažiacich z 206 ukončilo závod.

            Na 11-tej rely v roku 1989 urobila Yamaha zlepšenia na YZE, aby pomstila svoju stratu z predchádzajúceho roka. NXR taktiež upravil výkon a zlepšil ovládateľnosť a toto viedlo k vzájomnému súpereniu medzi NXR a YZE. K zlepšeniam pribudla lyžica pod motorom, bola multifunkčná a síce slúžila ako nádoba na vodu pre prípad prežitia v púšti, v jej útrobách bolo nevyhnutné náradie. Ďalšími boli penou plnené pneumatiky a počítačom riadený navigačný systém s kompasom (tzv. „cestná kniha"), neskoršie sa stala štandardom. Gilles Lalay na NXR bol prenasledovaný Piccom na YZE. Tento rok tu neboli žiadne prevádzkové problémy, alebo vážne nehody a boli to mimoriadne hladké preteky. Preto súťaž medzi dvoma strojmi bol skutočný zápas o schopnosti. Lalay vyhral len o 54 minút, čo je úzke rozpätie podľa štandardov Paríž-Dakar.

            Rekord Hondy štyroch po sebe nasledujúcich víťazstiev bol rovnaký ako svetový rekord Peugeotu v štyroch vyhratých ročníkoch  po sebe v triede automobilov. Po tomto štvrtom víťazstve, Honda ukončila svoje aktivity závodného tímu na Paríž-Dakar. V roku 1990 a 1994 vyhrala rely Cagiva. Veľké chvíľe zažívala Yamaha s YZE, získala tri víťazstvá po sebe v rokoch 1991-93 a tiež si  zaslúžila štyri po sebe nasledujúce víťazstvá od roku 1995 do roku 1998. Prvé víťazstvo s modelom YZE750T a ostatné s verziou YZE850T. Roky 1999 a 2000 boli po dlhšej dobe úspešné pre BMW s modelom F650RR. Od roku 2001 neuveriteľným spôsobom ovládlo rely KTM a získalo titul 12 krát za sebou.

      Všetci výrobcovia vnímali perspektívu tohto rozvíjajúceho sa trhu a výsledkom bola výroba niekoľkých druhov  "Rely - Replika" modelov, ktoré majú veľké nádrže, rôzne uľahčenia pre jazdcov - ako elektrický štartér - a módny vzhľad. V tej dobe bolo číslom jedna v tejto kategórii BMW, až do polovice 80-tych rokov, keď sa podarilo dobiť svet motocyklov Honde získaním prvého miesta na Paríž - Dakar ´86. V roku 1986 Honda nakoniec prelomila monopol BMW  so zbrusu novým NXR 750V a nezískali iba víťazstvo v pretekoch, ale aj pokrokové technologické hodnotenie, vzhľadom na fakt, že NXR bol prvý vodou chladený motocykel, ktorý kedy vyhral rely Paríž-Dakar.

    Následné výhry vytvorili vhodné prostredie pre prezentáciu jedného "civilného" modelu, ktorý otočil úspechy pretekov na peniaze. V roku 1987 bol predstavený TRANSALP (XLV 600), pre "všetky terény" - turistické účely, ale bez  nejakých špeciálnych off-road schopností. V tom čase existoval taktiež jednovalcový DOMINATOR 650. Bol odvodený od XLR 600, vyrobený viac  športovo, pre jazdenie v meste a so schopnosťami jazdiť off-road. Medzera na trhu turistických off road motocyklov bola vyplnená predstavením afrického dvojvalca - AFRIKA TWIN  XRV 650  v roku 1988.  Dizajn a maľba ma motocykli boli priamo odvodené od víťaza Paríž - Dakar. Zvyšok technických vlastností a to napriek skutočnosti, že boli menej kvalitné od závodného NXR, boli dostatočné na zavedenie XRV 650 ako najradikálnejšieho turistického motocykla na dlhé trate. 

XRV motor bol pôvodne predstavený v roku 1982. Bol použitý v podstate s rovnakou štrutúrou pri cestných modeloch a neskôr pri TRANSALPE, týmto spôsobom sa dokázala jeho spoľahlivosť. Je to V-dvojvalec s 52 stupňovým uhlom, 647 cm³, vodou chladený, s tromi ventilmi a dvoma sviečkami na valec a s jedným vačkovým hriadeľom v hlave valcov (SOHC). Kľukový hriadeľ má čapy, ktoré sa pohybujú v 76 stupňovom uhle od seba, za účelom zníženia vibrácií.

 Bol vytvorený motor s celkom malými rozmermi, umožňujúci niekoľko možností pre dizajn konštrukcie motocyklu a pre účinnejšie rozvrhnutie váhy. Motor spolu s príslušenstvom je dobre chránený veľkou kapotou z hliníka. Dva chladiče vyrobené z hliníka s chladiacou schopnosťou 16600 kcal sú pomerne účinné vykonávať svoju prácu za akýchkoľvek podmienok. Dva Keihin karburátory sa používajú pre prívod paliva, inhalovaním cez veľký vzduchový filter.  Výfukový systém nadväzuje na techniku  2 v 1, končí dobre navrhnutým potrubím.

Rám vyrobený z pravouhlých trubiek je navrhnutý tak aby mal o 20%  viac pevnosti v porovnaní s Transalpom. Toto má zásadný význam pre stabilitu pri vyšších rýchlostiach, ktoré môže XRV 650 dosiahnuť v rôznych terénoch. Umožňuje tiež viezť ťažší náklad na motocykli, bez akýchkoľvek  problémov. Odpruženie poskytuje primeranú dĺžku pre off-road jazdenie. Robustná predná vidlica je vyrobená z hliníka a pochádza z motokrosového CR. Systém zavesenia zadných kolies Pro Link, je typu olej/plyn tlmič s nastaviteľným tlakom a predbežným zaťažením pružiny. 

Týmto spôsobom vnímala Honda vývoj trhu - vlastne manipulovala trend - vytvorila "civilný" motocykel s "atletickým srdcom", ktorý by mohol uspokojiť jazdcov hľadajúcich turistický štýl, rovnako ako tých, ktorí by sa radi zúčastnili dobrodružstva na Paríž - Dakar rely. Toto sa ukázalo v realite, keď sa 50 kusov XRV 650  motocyklov s menšími úpravami zúčastnilo v roku 1989 Paríž -Dakar (kategória Maratón). Úpravy boli obmedzené na väčšie palivové nádrže, nádrže na vodu, vylepšené odpruženie, pneumatiky, výfuky, (nie nutne pre každú zúčastnenú motorku). Jazdci boli vybraný zo 150 tich prihlásených. Boli viacerých národností a bolo medzi nimi aj jedno mladé dievča Maryline Lacombe.

       Podľa týchto naozaj extrémnych podmienok pre "civilný" motocykel, AFRIKA TWIN XRV 650, splnil očakávania nie iba Hondy, ale tiež tých, ktorí s ňou počítali. 18 z 50 motocyklov ukončilo preteky, s P. Toussaintom na 16-tej pozícii a P.Sireyjol na 17-tej a získali prvé dve miesta v kategórii Maratón. Bolo zaznamenané, že väčšina problémov pochádzala z únavy súkromných jazdcov a nie kvôli mechanickým problémom AFRIKA TWIN . Rok 1990 bol posledným rokom zapojenia sa HRC na rely Paríži-Dakar, ale tiež posledný rok pre výrobu AFRIKA TWIN  XRV 650. V roku 1990 bol uvedený AFRIKA TWIN 750 a zostal vo výrobnej línii až do roku 2002. Po dobu takmer dvoch rokov existoval spolu s Varaderom XLV 1000 a nakoniec bol ním nahradený. XRV 750 bol motocykel s obrovským komerčným úspechom, avšak XRV 650 je stále unikátny motocykel a v súčasnosti už patrí ku klasickým motocyklom tejto kategórie.

Honda NXR 750V Paríž-Dakar 1986

 Kategória:               púštny špeciál

Motor :

Objem:                     779.00 cm³

      Typ motora:             4-taktný, 2-valec, 4 ventily a dve sviečky na valec

      Štartér:                     elektrický + nožný

Výkon:                      55 kW 7 000 ot.

Krútiaci moment:    80 Nm pri 5500 ot.

Chladenie:                kvapalinové

Vŕtanie x zdvih:       83 x 72 mm

Rozvod:                    reťaz

Prevodovka:             6 rýchlostná

Rozvod paliva:         SOHC

 Rozmery:

Hmotnosť suchá:     185.0 kg

Dĺžka:                         2335 mm

Výška:                         1420 mm

Šírka:                         855 mm

Rázvor:                      1590 mm

Svetlá výška:             300 mm                      

 Podvozok:

Predné brzdy:           Jednodielny disk

Zadné brzdy:             Jednodielny disk

Disky:                         klasické špice

Tlmiče:                       predné: hydraulické vidly, zdvih 280 mm 

                                               zadné: výkyvné rameno Pro Line, zdvih 210 mm

            Kolesá:                       P. 19 palc., Z. 18 palc. Obe Michelin Désert      
Zápatí stránek
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one