Roman "Fixo"

Roman "Fixo"

Prvé modely som postavil asi keď som mal osem rokov. Skladal som prevažne dopravné lietadlá a lode. Dostupnosť farieb v tej dobe bola veľmi chabá a tomu zodpovedal aj vzhľad postavených modelov. Po dosť dlhej pauze som sa viac menej náhodne vrátil k tejto záľube. Ukazoval som synovi pár trikov a zrazu som bol opäť v tom. Venujem sa čisto motocyklom v mierke 1:12, možno preto, že som sám vášnivý motorkár. Prvé modely som robil len štetcom (je to na nich dosť vidieť), slušnú striekaciu pištol som si kúpil dosť neskoro. Do galérie som ich dal všetky, pretože patria do zbierky.
Okrem stavania ma zaujíma aj história motocykla, jeho parametre v reáli (uvádzam ich spolu s obrázkami) a aj história firmy, ktorá daný motocykel vyrobila.
I have built my first models when I was about 8 years old. I have modeled mainly transport planes and ships. The availability of paints during that period was quite poor and it corresponded with the look of built models. After a long pause I turned back to this hobby. I have been showing couple of tricks to my son and suddenly I fell in it again. I devote my time to motorcycles in the scale of 1:12. I have painted my first models only with paint brush which is visible enough. I bought a proper airbrush rather late. I put all of them into a gallery, because they belong to a collection and they illustrate my progress as well.

Besides modelling I am also interested in the history of the motorcycle, its parameters in reality (show their with picture together) and the history of company, which has made this motorcycle.

Meguro vstúpilo do motocyklového priemyslu v roku 1937. (Meguro bola najstaršia motocyklová spoločnosť v Japonsku). Založil ju Hobuji Murato a Takaji Suzuki, vysoký námorný dôstojník. Korene mala firma v Murato Iron Work založenej v roku 1924, vyrábali rôzne strojárske diely, hlavne prevodovky, ktoré predávali rodiacemu sa motocyklovému priemyslu v Japonsku. Okrem iných vyrábali aj prevodovky pre Rikuo, ktoré robili licenčné Harleye.
                        Ich prvý motocykel bol Z97, prípravy začali v roku 1935 a uvedený bol v roku 1937. Bol to stroj s motorom o obsahu 500 cm³ s kolískovými ventilmi. Jeho konštrukcia bola ovplyvnená švajčiarskym Motosacoche. Stojí za zmienku, že tento model bol úspešný a Z-séria bola vo výrobe až do päťdesiatych rokov. Druhá svetová vojna prerušila výrobu motocyklov, výroba sa preorientovala na letecký priemysel. Keďže mali dobré vzťahy s vládou, tak v Megure ťažili z armádnych objednávok.
 
                        Po vojne sa výroba motocyklov obnovila v roku 1948. Postupne v Megure vyrobili veľmi pekný model s motorom 250 cm³ a 350 cm³. Bol to jednoduchý  dvojtaktný jednovalec s kolískovými ventilmi. Na týchto bolo vidieť veľmi výrazný britský vplyv. Vďaka komerčným úspechom a popularite sa rada modelov rozšírila  o model s objemom 125 cm³, ladený pre spodný rozsah otáčok. V roku 1950 vyrobili svoj prvý vysoko výkonný dvojvalec 650 cm³, ktorý doplnil už existujúci model 500 cm³.
Zlom prišiel v roku 1958, keď sa Meguro pokúšalo zbaviť britského vplyvu.
Prijaté kroky však neboli celkom správne a firma sa dostávala do problémov. Opierali sa hlavne o víťazný prototyp z pretekov na horu Asama (vtedy jeden z najväčších pretekov).
Podľa neho v Meguro Motorcycles vyrobili trojicu pekných a elegantných strojov s OHC ventilovým rozvodom E3 125 cm³ ,F 250 cm³ a YA 350 cm³. Nanešťastie, tieto motocykle boli ťažké, neobratné, aj drahé a nezískali pozornosť kupujúcich. Meguro sa rýchlo vrátilo k modelom s kolískovými ventilmi.
Meguro Motorcycles zostal ako jeden z top 10 výrobcov až do roku 1960. Spoločnosť  sa však začala rozpadať v dôsledku vyššie uvedeného zlého rozhodnutia a bola zanedlho kúpená firmou Kawasaki. V 1960 Meguro podpísalo zmluvu s Kawasaki Motorcycles, ktorou Kawasaki investične vstúpilo do firmy pri licenčnej výrobe britského motocykla BSA A7. Kawasaki v rovnakom roku rozširovala svoje portfólio o výrobu motocyklov pod kúpenou značkou Meihatsu v novo vybudovanej vlastnej továrni. V roku 1961 zomiera jeden zo zakladateľov – Murato.
V roku 1962 Kawasaki odkúpilo kontrolný balík akcií a začlenilo Meguro pod svoju značku. Značka Meguro sa na motocykloch objavovala až do roku 1969.
            V presadení sa na trhu firme Kawasaki výrazne pomohlo znalosťami Meguro, prvý Kawasaki motocykel  W1 650 cm³, bol odvodený od Meguro modelu.
 
Modely Meguro:
Meguro T1 Senior 1955-1960, OHV paralelný dvojvalcový 650 cm³, mal najsilnejší vplyv na Kawasaki W-série
Meguro T2 Senior 1957-1960, variant T1
Meguro-Kawasaki 650 X 1966, prototyp pre dvanásty ročník Tokio autosalónu
 
Meguro Z97 1937–1938, prvý model, 500 cm³ OHV jednovalec
Meguro Z98 1938–1941,vylepšený Z97, OHV jednovalec s motorom 500 cm³
Meguro Z1 1947–1951, podobný ako predvojnový Z98
Meguro Z2 1951–1952, Meguro Z1 s hydraulickou prednou vidlicou
Meguro Z3 1952–1953, Meguro Z2 zo zlepšeným zavesením zadných kolies
Meguro Z5 1953–1955, s novou štvorstupňovou prevodovkou ("Z4" nebol použitý, pretože v japončine foneticky pripomínal tabuizované zakázané slovo, vzťahujúce sa k smrti).
Meguro Z6 1955–1956, hlavne mal vylepšený motor, dosiahol výkon až 20 konských síl a stal sa modelom nakupovaným japonskou vládou, hlavne pre policajné zložky
Meguro Z7 "Stamina" 1956–1960, mal zlepšené zavesenie zadných kolies a bol to posledný jednovalec od Meguro.
 
Meguro K "Stamina" 1960–1965, paralelný dvojvalec 500 cm³, vystavený v roku 1960 na Tokio autosalóne. Mal 39 konských síl
Kawasaki 500/Meguro K2 1965–1966, prechodný model, používali sa oba názvy
 
Meguro Y "Rex" 1953–1956. Menší a ľahší model odvodený z Meguro Z. Mal OHV jednovalcový motor s obsahom 346 cm³ a výkonom 13 konských síl
Meguro Y2 "Rex" 1957–1959, mal oceľový rám a výkon zvýšený na 16 konských síl
 
Meguro FY 1959–1962, jednovalec 325 cm³ určený na preteky
Meguro YA "Argus" 1959–1962, vylepšená verzia FY, jednovalec 350 cm³
 
Meguro J3/J3A "Junior" 1952–1956, jednovalec 300 cm³
Meguro J-8 "Argus" 1963, jednovalec 300 cm³ zo zmeneným odsávacím systémom
 
Meguro J "Junior" 1950–1951, v Japonsku prvý 250 cm³ motocykel, mal tuhé zavesenie zadných kolies, ale s hydraulickou prednou vidlicou
Meguro J2 "Junior" 1951–1952, modifikovaný Meguro J, v roku 1952 mal odpružené zavesenie zadných kolies
Meguro S "Junior" 1953–1954, Meguro J séria aktualizovaná na 350 cm³
Meguro S2 "Junior" 1954–1956, s prvou štvorrýchlostnou prevodovkou
Meguro S3 "Junior" 1956–1959, najpredávanejší vzor v 250 kubatúre, len v roku 1959 sa ho predalo 31 370 kusov
Meguro F 250 1958–1960, model s OHC ventilovým rozvodom
Meguro S5 "Junior" 1959, uvedený opäť s OHV motorom, kvôli zlému odbytu Megura F, za prvé štyri mesiace výroby sa predalo 4889 kusov
Meguro S7 "Junior" 1960–1963, vybavený 12V elektrickým rozvodom
Meguro S-8 "Junior" 1962–1964, posledný z Meguro S-série
Meguro AT 1962–1964, odvodený od Meguro S3, mal 10 palcové kolesá, prispôsobený na prepravu batožín
Meguro E1 „Regina“ 1955-1958 prvý model od Megura v kubatúre 125 cm³
Meguro E2 1957-1958  vylepšený E1
Meguro E3 1958-1959 inovatívny, ale neúspešný model s SOHC rozvodom
Meguro CA1 1960-1964, modernejší a ľudový s motorom 125 cm³
Meguro DA 1960-1963, bol model CA s motorom zväčšeným na 170 cm³
Meguro KH 1960-1964, s motorom 500 cm³ bol to OHV dvojvalec, vznikol kombináciou modelov T2 a Z7, výkon motora bol podstatne zlepšený
Kawasaki Meguro 250 SG 1964–1969, posledný model, ktorý sa predával pod obchodnou značkou Meguro
 

Zápatí stránek
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one