Roman "Fixo"

Roman "Fixo"

Prvé modely som postavil asi keď som mal osem rokov. Skladal som prevažne dopravné lietadlá a lode. Dostupnosť farieb v tej dobe bola veľmi chabá a tomu zodpovedal aj vzhľad postavených modelov. Po dosť dlhej pauze som sa viac menej náhodne vrátil k tejto záľube. Ukazoval som synovi pár trikov a zrazu som bol opäť v tom. Venujem sa čisto motocyklom v mierke 1:12, možno preto, že som sám vášnivý motorkár. Prvé modely som robil len štetcom (je to na nich dosť vidieť), slušnú striekaciu pištol som si kúpil dosť neskoro. Do galérie som ich dal všetky, pretože patria do zbierky.
Okrem stavania ma zaujíma aj história motocykla, jeho parametre v reáli (uvádzam ich spolu s obrázkami) a aj história firmy, ktorá daný motocykel vyrobila.
I have built my first models when I was about 8 years old. I have modeled mainly transport planes and ships. The availability of paints during that period was quite poor and it corresponded with the look of built models. After a long pause I turned back to this hobby. I have been showing couple of tricks to my son and suddenly I fell in it again. I devote my time to motorcycles in the scale of 1:12. I have painted my first models only with paint brush which is visible enough. I bought a proper airbrush rather late. I put all of them into a gallery, because they belong to a collection and they illustrate my progress as well.

Besides modelling I am also interested in the history of the motorcycle, its parameters in reality (show their with picture together) and the history of company, which has made this motorcycle.

RIKUO RT II (1957)

Gunze Sangyo High-Tech model 1993. Postavené 2010.

Zvláštnosť motocyklu:  Žiadny iný japonský motocykel sa nedostal na tak vysokú kvalitu a na exkluzivitu ako Rikuo. Rikuo bol kráľ v japonskom motocyklovom svete 25 rokov a to od 1925 do 1960. Začínal ako licenčná výroba Harley Davidsona.

Tento model má dosť dielikov kovových. Boli to neopracované odliatky a časť dielikov sa musela vyrobiť z priloženého materiálu. Kolesá sa museli vypliesť ručne. Časovo dosť náročný, ale konečný vzhľad stál za tú námahu.

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

Rikuo RT II

detail motora
Rikuo RT II

Rikuo RT II

vypletané zadné koleso
          Tak ako sa na európsky trh v šesťdesiatych rokoch dostalo prvé japonské tranzistorové rádio hoci v Japonsku sa vyrábalo oveľa dlhšie, to bolo i s motocyklami. Prvé japonské motocykle boli dlho strčené v tejto zásuvke. Až koncom šesťdesiatich, začiatkom sedemdesiatich rokov, predstavili Honda, Yamaha, Suzuki a Kawasaki svoje motocykle na celosvetovom trhu. Ak debatujú motocyklový fanúšikovia o japonských motorkách hovoria väčšinou o Honde, Yamahe, Suzuki a Kawasaki. Tieto značky pozná vlastne každý. Neznámych, alebo zabudnutých je proti tomu viac ako sto firiem, ktoré zanikli po druhej svetovej vojne, alebo koncom šesťdesiatich rokov „v zemi vychádzajúceho slnka". Mali pre nás takmer nevýslovné mená ako Asaki, Cabton, Meihatsu, Marusho, Meguro, Misima, Mikuni, Rikuo, Riruo, Nakajima, Kawanishi, Lilac, Fuji, Toyo Kogyo, Katayama , Miyata, Murata, Meiwa, Tohatsu, Pointer & Gasuden, a to je len niekoľko mien z dlhého radu.
                Mimo Japonska sa nedali kúpiť a špeciálna tlač neinformovala ani riadkom o nich. Ani zasvätené osoby z motopriemyslu nevedeli vôbec nič z ďalekovýchodného trhu. O exporte ľudia v Japonsku vôbec neuvažovali, hoci táto výroba mala v Japonsku dlhú tradíciu. Už v roku 1908 zmajstroval akýsi Torao Yamaba ohromný 500 cm³ štvortaktný jednovalcový motor a prirobil k bicyklu. Presne ako v západnom svete sa na prelome storočia tiež v Japonsku nápadití remeselníci, technici a konštruktéri zaoberali s výrobou motorizovaných dvojkolesových vozidiel. Bolo to smradľavé a dymiace vozidlo, prirodzene sa viac podobalo na bicykel ako motocykel. Vznikali vo veľmi malých dielňach, o veľkých sériách, alebo vôbec o sériovej výrobe nemohlo byť ešte vôbec reč. Táto situácia sa nezmenila až do začiatku päťdesiatych rokov. 
             Jedinou výnimkou a to je zaujímavý príbeh bolo Rikuo. V roku 1912 objednalo japonské ministerstvo vojny niekoľko Harley-Davidsonov. Bola to dôležitá kúpa ako sa čoskoro ukázalo. Americký výrobca zavetril veľký obchod a rozbehol ho ako výsledok licenčnej zmluvy dohodnutej s cisárskou japonskou armádou. Predaj prebiehal cez japonského podnikateľa Nihon Yidosha. V najbližších ôsmich rokoch sa však predané motorky dali spočítať na prstoch dvoch rúk. Nebol to dobrý obchod a tak sa koncern z Milwaukee vo Wisconsine rozhodol celú vec sám organizovať. Vývoz HD od 1924 organizoval Alfréd Rotchild a v priebehu len 40 dní pripravil celoplošnú sieť obchodníkov. K najlepším zákazníkom patrilo vojsko a veľké štátne úrady. Asi desať rokov bežal obchod skvele. Ako počet motoriek rástol, Harley chcel zabezpečiť dostatočné počty náhradných súčiastok. Preto prišla dohoda s Koto Trading a pridruženou Sankyo firmou na dovoz motoriek, náradia a súčiastok. V roku 1931 sa jedno obchodné zastúpenie odštiepilo a začalo samostatne výrobu súčiastok, okrem motora čo stále nevedeli urobiť. Začiatkom tridsiatych rokov, ale rapídne prudko poklesol kurz jenu, čím boli americké stroje o štvornásobok drahšie. Boli takmer nepredajné. Aby ale naďalej zostali motocykle na trhu usilovali sa Japonci o licenčnú výrobu modelu 750 cm³ s motorom V2. Harley Davidson napokon súhlasil , prirodzene s podmienkou, že žiadna z týchto motoriek nebude predaná mimo tohto ostrovného štátu. V roku 1932 Harley Davidson predal ich výrobné zariadenie, návrhy, náradia a formy potrebné k produkcii 1200 VL motora. V roku 1933 bola celá výroba 1200 cm³ motora z Milwaukee demontovaná a dopravená loďou do Japonska. Harley vtedy začínal vyrábať nový EL motor.
Rikuo RT z 1958

Rikuo RT z 1958

            S americkým know-how vznikol v roku 1934 v Shinagawa pri Tokiu prvý japonský závod na výrobu motocyklov s ochrannou známkou „Rikuo" (v angličštine Road King - Kráľ ciest) . Už o rok neskôr zišiel z výrobných pásov prvý Rikuo model. Hlavným odberateľom bola naďalej japonská armáda, ako aj štátne a provinčné úrady. Do 1945 sa vyrobilo asi 18000 ks. Japonsko chcelo byť viac samostatné v produkcii, čo bránilo rozvoju a kontaktom s HD. A keď Rikuo napokon odmietlo licenčnú výrobu EL motora, zmluva medzi spoločnosťami bola zrušená. Rikuo Motor odvtedy vyrábala japonský výrobok, domácu verziu Harley Davidson motocykla. 

             Nový podnik si užíval vysokú vážnosť a pre mnohých malých japonských výrobcov patrilo dielo v Rikuo k snom. Ale využil to málokto. Dokonalé Harley-kópie boli vďaka sériovej výrobe trvanlivé a spoľahlivé. Žiadny iný japonský motocykel sa nedostal na tak vysokú kvalitu a na exkluzivitu ako Rikuo. Rikuo bol kráľ v japonskom motocyklovom svete 25 rokov a to od 1925 do 1960. Záujemci z USA, alebo vôbec z ďalekej Európy museli siahnuť pri kúpe hlboko do vrecka, lebo cisárska správa začiatkom tridsiatych rokov uvalila colnú sadzbu na export motocyklov vo výške 700%. 

            Potom prišila druhá svetová vojna a Japonci mali náhle celkom iné starosti. Čo aký motocykle kde bol, bol pre mobilizáciu konfiškovaný, všetky firmy boli preverené zbrojárskou výrobou.  
            Na konci vojny ležalo Japonsko presne ako Nemecko v troskách a popole. Obnova prišila pomerne rýchlo, lebo všade boli neodkladne potrebné cenovo výhodné dopravné prostriedky. Väčšinou to boli mopedy. Ako rámy slúžili vo väčšine prípadov modifikované rámy z bicyklov. 
           V Rikuo obnovili opäť výrobu Harley-kópií a Meguro sa vrátil k predvojnovej päťstovke. Benzínu bol nedostatok a aj peňazí a tak jediné čo sa rozvíjalo boli bicykle s pomocným motorčekom, alebo cenove výhodné ľahké motorky. 
Koncom 1959 postavil Meguro nový 500-Twin K1 „Stamina" - hovorilo sa o BSA kópii - čo bol, odhliadnuc od Rikuo, prvý vlastný veľký motocykel na japonskom trhu. 

            Zatiaľ, čo je dnes skoro nemožné vidieť Rikuo na ceste, tento motocykel a jeho uhladené, silné línie zostanú vždy hlavnou témou, keď sa bude hovoriť o veľkolepých japonských motocykloch z päťdesiatich rokoch.

RIKUO RT II 1957 

Motor:
Objem:                    746.00 cm³ 
Typ motora:             V 2 valec, 2-taktný
Výkon:                    24 hp pri 4500 ot.
Kompresia:              5,8:1
Vŕtanie x zdvih:        69,8 x 96,85 mm 
Chladenie:               vzduchom
Prevodovka:             4-rýchlostná
Štartér:                   mechanický nožný
Typ pohonu:            reťaz

Rozmery:
Čistá hmotnosť:      500.0 kg 
Výška sedadla:       810 mm  
Rázvor kolies:         1500 mm
Dĺžka/výška/šírka:   2350 mm/ 1030 mm/ 925 mm

Podvozok: 
Rám:                   rúrkový 
Disky:                 vypletané 
Predné brzdy:      bubnové
Pruženie vpredu:   teleskopická vidlica 
Zadné brzdy:       bubnové
Pruženie vzadu:   bez, pevný rám 
 
Iné technické údaje:
Objem nádrže:            18 litrov 
Maximálna rýchlosť:    120 km/h

Zápatí stránek
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one