Roman "Fixo"

Roman "Fixo"

Prvé modely som postavil asi keď som mal osem rokov. Skladal som prevažne dopravné lietadlá a lode. Dostupnosť farieb v tej dobe bola veľmi chabá a tomu zodpovedal aj vzhľad postavených modelov. Po dosť dlhej pauze som sa viac menej náhodne vrátil k tejto záľube. Ukazoval som synovi pár trikov a zrazu som bol opäť v tom. Venujem sa čisto motocyklom v mierke 1:12, možno preto, že som sám vášnivý motorkár. Prvé modely som robil len štetcom (je to na nich dosť vidieť), slušnú striekaciu pištol som si kúpil dosť neskoro. Do galérie som ich dal všetky, pretože patria do zbierky.
Okrem stavania ma zaujíma aj história motocykla, jeho parametre v reáli (uvádzam ich spolu s obrázkami) a aj história firmy, ktorá daný motocykel vyrobila.
I have built my first models when I was about 8 years old. I have modeled mainly transport planes and ships. The availability of paints during that period was quite poor and it corresponded with the look of built models. After a long pause I turned back to this hobby. I have been showing couple of tricks to my son and suddenly I fell in it again. I devote my time to motorcycles in the scale of 1:12. I have painted my first models only with paint brush which is visible enough. I bought a proper airbrush rather late. I put all of them into a gallery, because they belong to a collection and they illustrate my progress as well.

Besides modelling I am also interested in the history of the motorcycle, its parameters in reality (show their with picture together) and the history of company, which has made this motorcycle.

SUZUKI RM250 (1982)

Tamiya 2014. Postavené 2018.

Zvláštnosť motocyklu:  Motocykel, ktorý dominantne triumfoval na Majstrovstvách sveta v motokrose v 80-tich rokoch, prvý s kvapalinovým chladením v triede do 250 cm.
Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250

Suzuki RM250
 
       Terénne preteky sa stali populárnym športom oveľa neskôr ako cestné preteky. Suzuki prvý krát vstúpil do terénnych pretekov majstrovstiev sveta až v roku 1965. Aj keď to trvalo nejaký čas, kým našli tú správnu cestu, čakanie malo zmysel. Suzuki získalo 3 po sebe idúce tituly v triede 250 cm³ od roku 1970 a 10 krát v rade v menšej triede do 125 cm³ od roku 1975. Niekoľko rokov pred tým, začala v Suzuki produkcia verzie RH67 a neskôr TM250. Táto výroba pokračovala modelom RM250 od roku 1975. Od roku 1982 verzia RM250 prišla s kvapalinovým chladením, ako prvý výrobca v 250-kovej triede terénnych motocyklov. S obsahom 246 cm³, poskytol 2-taktný jednovalcový motor špičkový výkon
43 hp. Motocykel bol vybavený Suzukiho "Full floater" zavesením zadných kolies, kde bol mono-tlmič pripojený na vrchu jej konštrukcie a na spodku výkyvného ramena. Toto riešenie ponúklo 320 mm zdvihu a pokrokové tlmenie s miernou odpoveďou na otrasy. Bola elegantná, pevnejšia a s väčšou tlmiacou jednotkou. S hmotnosťou 97 kg to bol najľahší motocykel v triede a to vďaka chróm-molybdén-oceľovej poloplnej vidlicovej kostre. Predná vidlica z ťahanej ocele bol posledný dôvod súladu jedinečnej ľahkosti a sily, čo z tohto motocykla urobilo veľký hit na celom svete.
 
Hneď po uvedení RH67 bola uvedená rada TM, ktorá obsahovala TM 75, TM 100, TM 125, TM 250 a TM 400. Od roku 1975 bola uvedená rada RM (Racing Motocross). Prvý bol uvedený RM125M, nasledovaný RM125A, RM250A a RM370A v roku 1976. RM série boli vyrábané neuveriteľne dlho. Slávna RM125 prestala vychádzať v Amerike v roku 2007, dôvodom bol pokles dopytu po dvojtaktných strojoch. Na konci svojej éry dosahoval výkon 38 HP. RM100 prestala vychádzať v roku 2005 a RM250 od roku 2009.
 
Príbeh Suzuki RM250 nie je len o jednom motocykli. Je to o dynastii motocyklov, majstrovstvách sveta a jazdcoch, ktorí tvorili slávnu éru v histórii terénnych pretekov. V 60-tich rokoch boli terénne preteky pre svet záhadným európskym športom. V Amerike milovali plochú dráhu a výjazdy na strmé kopce. V japonsku preteky na horu Fudži, alebo plochú dráhu na asfate. Dokonca v Európe boli cestné preteky oveľa populárnejším športom. Nikto mimo Európy skutočne nevidel nejakú budúcnosť v terénnych pretekoch.
Nikto, okrem skupiny ľudí v Suzuki. V roku 1965 Suzuki spustil masívny vývojový program s cieľom stavať najlepšie motorky na svete pre terénne preteky. Toto rozhodnutie nebolo založené na prieskume trhu, počítačových predpovediach, alebo priemyselných analýzach. Všetko bolo založené len na inštinkte a vášni. Program prebral k životu pán Okano, generálny riaditeľ výskumu a vývoja a pretekársky manažér pán Ishikawa. Obaja muži boli vášniví pretekári a z nejakého dôvodu terénne preteky podnietili ich predstavivosť.
Prvý produkt programu bol prototyp 250 cm³ RH66 a výrobný model RH67.
Motocykle neboli výborné a limitovaná výroba pre verejnosť TM250, ktorá nasledovala v roku 1968 nebola vôbec lepšia a to napriek tomu, že používali aj drahé horčíkové súčiasty. Projekt sa naozaj nerozbiehal dobre. V roku 1967 bol do Suzuki najatý švéd Olle Petersson na vývoj pretekárskych strojov. Jeho prvé doporučenie na jedinú zmenu v existujúcom motocykli bolo: „Zahoďte to a začneme znovu“. Toto rozhodnutie spustilo prekvapujúco úspešný príbeh, ktorý končil získaním titulu majstra sveta v roku 1970 s Joelom Robertom. Honda, Yamaha a Kawasaki boli roky pozadu a európski výrobcovia boli len prekvapení.
Peterssonov príbeh bol prekvapujúci a produkt jeho úsilia bol považovaný za najlepší terénny motocykel od roku 1970. Ale z nejakého dôvodu bola v Suzuki interná stena medzi pretekárskym oddelením a výrobným oddelením. Bolo to skoro ako keby si udržovali tajomstvá jeden pred druhým. Tak sa stalo, že Suzukiho náskok nebol pretavený do výhody v predaji motocyklov verejnosti. A verejnosť sa zbláznila do terénnych pretekov, obzvlášť v Amerike. Suzukiho úspechy s Robertom, Sylvain Geboersom, Rogerom DeCosterom a Gerritom Wolsinkom inšpirovali jazdcov nakupovať terénne motocykle. Suzuki zlyhal v možnosti na tom zarobiť. V roku 1971 spoločnosť ponúkla oranžový TM400 Cyclone, čo bol biedny motocykel zo zlým ovládaním a nemajúci žiadnu základňu v motocykli, na ktorom Roger DeCoster jazdil. Aj tak to bola jediná produkcia terénnej pretekárskej motorky k dispozícii z japonskej spoločnosti.
V roku 1972 bol uvedený TM250 propagovaný ako víťazný motocykel, ale technicky nesúvisel s majstrovským motocyklom Joela Robertsa RH72, rovnako ako TM400 Cyklón (teraz žltý). Uvedené boli pod označením TM250 Champion, TM125 Challenger a TM100 Contender. Tie s obsahom 125 a 100 to boli vcelku vydarené motorky, 250 a 400 vôbec nie.
V tom čase Honda a Yamaha už veselo ponúkali na preteky pripravené stroje. Od roku 1973 do 1975 Suzukiho snahy a úspechy v GP pretekoch v zásade pomáhali Honde a Yamahe predávať motorky.
          V roku 1975 Suzuki urobil kroky nielen k zlepšeniu jeho pretekárskych motocyklov, ale aj na vytvorenie ich dôstojných továrenský náprotivkov. TM línia bola zrušená a Suzuki uviedol RM sériu. Prvá 125 ešte do polovice roku niesla označenie TM a v druhej polovici roku už to bol model RM. V roku 1976 bola ponúkaná čistokrvný línia RM vrátane RM250A. RM250A bol úplne nový motocykel. Ak ste sa pozreli na RM250 a porovnali ste ho s motocyklom, na ktorom získal Joel prvý majstrovský titul šesť rokov predtým, bolo vám hneď jasné, že Suzukiho pretekárske a výrobné oddelenia začali pracovali spoločne. Stále používali motor z TM, ale bol viacej vyvážený a viac súťažný, s náznakom vecí budúcich. RM mala dlhý zdvih pruženia, považovaný v tom čase za výborný. Už nemal olejovú pumpu, olej sa musel miešať v benzíne vopred. Od toho momentu môžeme bez obáv prehlásiť, že nikdy nevyrobili zlý motocykel s označením RM. Pridali aj novú RM370. RM je na vrchole, ale Yamaha zintenzívňuje súťaženie medzi dvomi spoločnosťami, Honda sa pridáva neskôr. Aktualizácie prichádzajú rýchlo a Suzuki má tri nové verzie RM250 predávané v budúcich dvoch rokoch, prezývaný B, C a CII. RM250CII v roku 1978 získava plastovú palivovú nádrž a hliníkové výkyvné rameno. Rok 1979 prináša ďalšie zmeny pre Suzuki 250. RM250N je zväčša nový motocykel. Honda a Yamaha majú tiež nové motocykle. Európske spoločnosti spadli v tej dobe v 250-kach veľmi hlboko.
           V roku 1981 sa všetko mení s prírastkom zadného výkyvného ramena s jedným tlmičom. Všetky štyri japonské spoločnosti ho ponúknu len s rozdielnou konfiguráciou, avšak Suzukiho "Full floater" dizajn je najlepší. Zaujímavosťou bolo, že Suzuki bol po nezhodách zažalovaný pôvodným konštruktérom systému. Po súdnych ťahaniciach napokon Suzuki musel platiť konštruktérovi nejakú sumu odvodenú od počtu predaných kusov.
            V roku 1982 prichádza RM250 s kvapalinovým chladením a stáva sa jednoznačne najlepšou 250-ou. Je rýchla, ľahká a má lepšie pruženie než hocičo v triede. Honda, Yamaha a Kawasaki stagnuje, ale dostáva sa rýchlo naspäť už v roku 1983. V budúcich pár rokoch sa Suzuki nie celkom darí držať krok s technologickým rastom. Ak boli nejaké temné roky v histórii RM, tak je to práve stred 80-tich rokov. V roku 1986 bola pridaná predná kotúčová brzda, prebudovaná kostra aj zavesenie zadných kolies, čo tvorilo silný oporný bod motocykla, ale motor mal nedostatky v odozve na polohu škrtiacej klapky a vo výkone.
V roku 1988 sa Suzuki opäť vracia na vrchol. V tom čase Bob Hannah spolupracuje na vývoji a testovaní motocykla. RM250 dostáva moderný jednovalec, prebudovanú karosériu a je zase najlepší v triede. Jeho oporný bod je stále pruženie, ale teraz má aj súťažnú silu. V tejto ére Suzuki získala kredit pre veľmi dobré ovládanie najmä pri zatáčaní.
           V roku 1989 dosiahli zmeny vrchol. Všetko bolo pomenené a motocykel bol vynikajúci. Najvýznamnejšia zmenou boli úpravy motora a obrátené predné vidly. Za úspešný možno tiež označiť prírastok RMX250, ktorý vznikol za pomoci Randy Hawkinsa. RMX sa stal veľmi populárnym, avšak bol takmer nezmenený počas 10 rokov jeho výroby.
V roku 1993 dostáva RM250 úplne iný vzhľad, chladiče aj nádrž je prekrytá jedným kusom karosérie. Výkonovo ostáva v podstate rovnaký. Toto veľmi nepomohlo pretože Honda, Kawasaki a Yamaha postupovali v tvorbe rýchlych zlepšení. Suzuki tak čakala krátka perióda priemernosti. V roku 1995 Roger DeCoster príjma prácu v Suzuki a v krátkom čase iniciuje veľké zmeny. Výsledok je úplný nový motocykel v roku 1996. Viditeľnou zmenou je návrat k bežným vidlám a vnútornej vodnej pumpe. Motocykel je výborný, ale napriek tomu Jeremy McGrath v tesnom súboji nezískal titul v superkrose.
V roku 1999 sa vracajú obrátené vidly a postupne bol zvýšený výkon až o 15 HP. Opornými bodmi sú pruženie, výkon a prejazd zákruty. Jeho slabé miesta sú jeho nadbytočná váha a nedostatok priamej stability. V súťažiach končí väčšinou v strede tabuľky.
          Rok 2001 priniesol poslednú veľkú zmenu pre Suzuki RM250. Dostala modernú kostru a karosériu, novú skriňu motora s vonkajšou vodnou pumpou a nové škrtiace klapky. V tomto bode je Suzuki veľmi blízko pri vrchole. Len Yamaha mu ako tak konkuruje. Honda CR v tomto období nebola príliš úspešná, postarala sa však o skokovitý návrat v roku 2002.
V nasledujúcich rokoch Suzuki a Yamaha zostali osamelí medzi japonskými producentami. Nakoniec Suzuki prerušil vývoj série RM v roku 2009.
 
Zhrnutie pretekárskych úspechov:
RH70 bol pokrokový motocykel pre Suzuki. Róberts a Geboers skončili prvý a druhý v roku 1970 v triede 250 na majstrovstvách sveta. Kto získal tretie miesto v tom roku? Nikto iný ako Roger DeCoster. Roger sa však spojil zo Suzuki až v budúcom roku a jazdil v triede 500.
Suzukiho víťazstvá v 250-kach pokračovali v Európe, vrátane tých ktoré vyhral Georges Jobe, Alessandro Puzar, Greg Albertyn a Michal Picheon. V amerike továrenské verzie RM250  získali sedem národných titulov s Tony DiStefanom, Kentom Howertonom, Gregom Albertynom a Markom Barnettom (v supercrose). RM250 predstavoval veľkolepý terénny motocykel, vo svete tradične ovládanými európskymi motocyklami ako KTM a Husqvarna. S menami ako Randy Hawkins,  Rodney Smith,  Steve Hatch a Paul Edmondson, sa RM alebo jeho pokrvný brat RMX zmocnili 16 národných majstrovstiev v GNCC, Enduro a Hare Scrambles. To je viac ako ktorýkoľvek iný japonský motocykel. RM a RMX boli tiež neuveriteľne úspešné pre amerických jazdcov v ISDE
 
Suzuki RM 250 (1982)
 
Kategória:                               motokros
Motor:
Objem:                                   246.00 cm³
Typ motora:                          1 valec, 2-taktný, 2 ventily
Výkon:                                   31,5 kW pri 8000 ot.
Krútiaci moment:                 38,5 Nm pri 6500 ot.
Kompresia:                            8.4:1
Vŕtanie x zdvih:                     70 x 64 mm
Palivová sústava:                   karburátor Mikuni Flat Slide VM38SS
Zapaľovanie:                         sviečka NGK B8EGV
Chladenie:                              kvapalina, dva chladiče
Prevodovka:                          5-rýchlostná
Spojka:                                   vlhká multiplate
Typ pohonu:                          reťaz 520TR-114L
Štartér:                                  nožný
Rozmery:
Čistá hmotnosť:                     97.0 kg  (s náplňami 103,4 kg)
Dĺžka/Šírka/Výška:               2160 mm x 845 mm x  1250 mm
Rázvor:                                  1460 mm
Svetlá výška:                          370 mm
Výška sedadla:                       960 mm
Výška stupačiek:                   406 mm
Podvozok:
Rozmery pneumatík:           predné: 3.00-21 Bridgestone M23,  zadné: 5.10-18 Bridgestone M22
Rám:                                      oceľový, dvojitý kolískový
Predné brzdy:                        bubnové
Pruženie vpredu:                   olejová teleskopická vidlica  Kayaba 38mm, zdvih 285 mm
Zadné brzdy:                         bubnové
Pruženie vzadu:                     nastaviteľné hliníkové výkyvné rameno Full Floater , zdvih 320 mm
Disky kolies:                          vypletané vpredu 1.60x21Takasago, vzadu 2.15x18 Takasago
Iné technické údaje:
Objem nádrže palivo:           7,8 l
Zmiešavací pomer:                20:1
Zápatí stránek
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one