Roman "Fixo"

Roman "Fixo"

Prvé modely som postavil asi keď som mal osem rokov. Skladal som prevažne dopravné lietadlá a lode. Dostupnosť farieb v tej dobe bola veľmi chabá a tomu zodpovedal aj vzhľad postavených modelov. Po dosť dlhej pauze som sa viac menej náhodne vrátil k tejto záľube. Ukazoval som synovi pár trikov a zrazu som bol opäť v tom. Venujem sa čisto motocyklom v mierke 1:12, možno preto, že som sám vášnivý motorkár. Prvé modely som robil len štetcom (je to na nich dosť vidieť), slušnú striekaciu pištol som si kúpil dosť neskoro. Do galérie som ich dal všetky, pretože patria do zbierky.
Okrem stavania ma zaujíma aj história motocykla, jeho parametre v reáli (uvádzam ich spolu s obrázkami) a aj história firmy, ktorá daný motocykel vyrobila.
I have built my first models when I was about 8 years old. I have modeled mainly transport planes and ships. The availability of paints during that period was quite poor and it corresponded with the look of built models. After a long pause I turned back to this hobby. I have been showing couple of tricks to my son and suddenly I fell in it again. I devote my time to motorcycles in the scale of 1:12. I have painted my first models only with paint brush which is visible enough. I bought a proper airbrush rather late. I put all of them into a gallery, because they belong to a collection and they illustrate my progress as well.

Besides modelling I am also interested in the history of the motorcycle, its parameters in reality (show their with picture together) and the history of company, which has made this motorcycle.

         V apríli 1922 vznikol Takata výskumný ústav motorov - predchodca Tohatsu. Založil ho Masuzo Takata. Takata sa narodil v meste Gifu asi 300 km západne od Tokia v roku 1894. Študoval strojné inžinierstvo na Nagoyskej technickej vysokej škole, pracoval pre plynárenské spoločnosti, oceliareň a iné technické pracoviská. V roku 1921 začal pracovať v Toba Shipyard, štátnom vývojovom zariadení. Tam sa Takata venoval výskumu a vývoju lietadiel a navrhovali malé automobily s použitím najnovšej techniky. Žiaľ po roku musel odísť a spolu s ním odišli aj traja jeho spolupracovníci. Bol vtedy 28-ročný. Odišiel do Tokya a navštívil starého priateľa Ginji Takei. Takei bol vojak narodený v roku 1874, slúžil ako veliteľ armády v priebehu japonsko-ruskej vojny. Po odchode z armády pracoval na nových projektoch Mexiku. Technické vedomosti Takatu o strojoch a čerpadlách urobili naňho veľký dojem. Čakal na príležitosť komercializovať Takatove  ohromné majstrovstvo. Ako náhle počul, že Takata je nezamestnaný, pozval ho do Tokya. Spojenie týchto dvoch mužov viedlo k založeniu Takata výskumného ústavu motorov.

        Prvým veľkým úspechom bola dodávka vodných čerpadiel pre telekomunikácie, elektrárne a centrálnu radnicu. Záujem spôsobilo zemetrasenie a následné požiare. Dvoj ročná spoločnosť tak získala uznanie za ich techniku, ktorá viedla k zlepšeniu infraštruktúry v Tokyu.

        V roku 1925 spoločnosť začala rásť a tak sa Takata výskumný ústav motorov  reorganizoval na Takata Motor Enterprise. Pretože sa pacifická vojna rozširovala, spoločnosť sa musela preorientovať na výrobu produktov pre armádu. V roku 1927 pripravili prvý motorizovaný železničný koľajový vozík MF-70A, odviezol dvoch cestujúcich a mal 3-rýchlosti. V roku 1928 japonská vláda nakúpila veľké množstvo pre celé Japonsko.

Na prelome rokov 1928-29, Takata vyrobil poľný generátor pre rádiovú komunikáciu, objednaný armádou. Tento generátor bol ocenený ministerstvom obrany pre jeho výborné použitie a hromadná výroba sa začala. Boli to začiatky vojenského priemyslu.
VB3.JPG
MF 70A

MF 70A

            V roku 1930 sa firma posunula bližšie k Tokyu. Vtedy tam pracovalo 25 robotníkov. V tom istom roku Takata Motor Enterprise dodal veľký počet prenosných generátorov ministerstvu železníc. Vo februári 1932 poskytol Takata technológie a licenciu firme NCMC (Nippon Carburetor Manufacturing Corporation) a v NCMC začali vyrábať karburátory, keďže bol po nich veľký dopyt.

         Takata dodal obrovské množstvo rádiových generátorov armáde na začiatku vojny v Tichom oceáne, tiež známej ako " 15-ročná vojna", ktorá začala Mandžuským incidentom v roku 1931. V tom roku, Takata Motor Enterprise dodal množstvo 1 kW rádiových generátorov aj japonskému pozemnému vojsku. Tieto armádne objednávky naakumulovali akciový kapitál. Stali sa dve veci: Takata Motor Enterprise vyvinula svoj prvý samostatný prívesný lodný motor pre vnútorný trh a 20.októbra 1932 sa Takata Motor Enterprise transformovala  zo súkromnej spoločnosti na akciovú spoločnosť Tohatsu. Fujii Ginji sa stal predsedom a Takata stal sa riaditeľom. Obaja boli hlavní akcionári majúci po 4000 akcií každý.

          V roku 1935 začali predávať prvý prívesný lodný motor 2F 50. Pod názvom "Sosenki" pre cisárske pozemné vojsko a pod názvom "Gengaiki" pre cisárske vojenské námorníctvo. Dal sa  vložiť na zadnú časť loďky, bol to 2 taktný dvojvalec s výkonom 3 koní. Ako sa vojna prehlbovala postupne sa zvyšovali aj objemy výroby. Potreba väčších pozemkov viedla k výstavbe nového závodu v Shimura-cho, Itabashi (aktuálne Azusawa) v roku 1937 a celý závod sa premiestnil do konca roku. V máji 1939 sa meno spoločnosti zmenilo na "Tokyo Hatsudoki Corporation". Masuzo Takata výkonný riaditeľ bol jediná osoba, ktorá zostala vo vedení po zmene. Gunshiro Mochizuki, ktorý  pracoval na burze cenných papierov bol menovaný ako nový predseda. V roku 1938 bolo vyhlásené národné mobilizačné právo, ktorým vláda mobilizovala všetky osoby a materiálne zdroje pre potrebu vojny. V decembri 1941 japonské námorné sily urobili prekvapivý útok na US námorné pacifické loďstvo v Pearl Harbor. Vtedy sa niekoľkonásobne zvýšili požiadavky armády na dodávky, pokračovalo to i v nasledujúcom roku, ale už nasledujúcom roku prišli útoky a bombardovanie Tokya. Našťastie Shimura, Itabashi (mestská štvrť) nebola zasiahnutá a tak naďalej pokračovali vo výhradnej vojenskej výrobe malých benzínových strojov. Z bezpečnostných  dôvodov bolo rozhodnuté časť výroby presťahovať do Okaya, Nagano, približne 200 km od Tokya, Tokyo Hatsudoki kúpilo 99000 m² zeme a vybudovalo jednu výrobnú halu, dva sklady a prechodnú kanceláriu. Vojna skončila 15. augusta 1945, Japonsko kapitulovalo bezpodmienečne.

          Atómovými bombami boli zničené Hiroshima a Nagasaki, ale aj v Tokyu v marci toho roku sa U.S . pokúšali vymazať japonský vojenský priemysel zápalnými bombami a jedna tretina Tokya bola vypálená. Zatiaľ čo väčšina centrálneho Tokya bola zničená, hlavná výroba Hatsudoki nebola poškodená vôbec. Pretože vojna ustala Tokyo Hatsudoki dostal nariadenie zastaviť výrobu pre armádu a bola zrušená jeho povinnosť vojenského výrobcu. 1500 zamestnancov na predmestí Tokya a 300 zamestnancov v Okaya stratili zamestnanie a továrne boli zatvorené na konci augusta.

          Ako väčšina japonských firiem aj Hatsudoki sa zotavilo rýchlo. Na novú výrobu sa pripravili do konca roku 1945 a oživili ju do januára 1946. Tokyo Hatsudoki začal vyrábať manuálne trecie mlynčeky na potraviny. Využiť železné zásoby nedokončených výrob z vojny a nenamontované súčiastky bolo jednou z najvyšších priorít v zostavení plánu. Prvým projektom bolo reštartovanie výroby železničných koľajových vozíkov s výkonom 15 konských síl pre Japonské národné železnice, ktorý bol dočasne prerušený v čase vojny. Tento 2-valcový, vzduchom chladený, 4 takt hral veľkú úlohu v povojnovej rekonštrukcii Tokya Hatsudoki. Druhá časť projektu bolo vyrábať motory pre rybárske loďky. Pretože odbyt týchto strojov bol 70 kusov za mesiac, často ich nemali na sklade. Tokyo Hatsudoki tiež začal výrobu univerzálnych motorov ( vzduchom chladený, 2 takt, 3 konské sily--TBF 60) a vodných púmp VA-70. V roku 1949 Tokyo Hatsudoki pripravili malé prenosné požiarne čerpadlo VC 50 doplnené o saciu vákuovú vývevu, vyrobené podľa "štandardov pre požiarne čerpadlá" zavedené národnou verejnou bezpečnostnou komisiou.

 

       V roku 1947 bolo aj riadenie závodu z Okaya presunuté do Tokya. V tých rokoch prekvital čierny trh ako dôsledok povojnového zmätku. Zatiaľ čo väčšina vedúcich japonských spoločností sa stretla s mnohými ťažkosťami, v Tokio Hatsudoki našťastie boli schopný urobiť najlepšie rozhodnutia. A tak Tohatsu bola zavedená ako výlučný predajný distribútor a začal rozvíjať obchodnú sieť v krajine.  Tohatsu bolo uvedené na Tokyo Stock Exchange v januári 1950. V roku 1951 inovovali čerpadlo modelom "VE 50" a "VF 50". Výsledkom zlepšení bol predaj 12677 kusov ročne, predaj "VE Serií" trval 24 rokov až do roku 1975.

        Druhý produkt ktorý mal ohromný historický vplyv na Tohatsu bol TFL motocyklový motor. Ľudia opravovali stroje opustené na zdevastovaných poliach po vojne a pripájali motory k svojim bicyklom. Tento nový spôsob prepravy bol typický pre tú dobu. Modely "TFI" a "TFK" boli dodávané iným motocyklovým výrobcom. Veľmi skoro Tokyo Hatsudoki naštartoval balík produktov k TFL motoru ako palivovú nádrž, výfuk, hranaté svorky a kryty. TFL bol spoľahlivý a stal sa jedeným z modelov, ktoré prispeli k rozvoju motocyklového priemyslu.

         Normálne bicykle neboli dosť silné aby udržali TFL a navyše boli nepohodlné pre jazdcov. Tak Tokyo Hatsudoki vyrobili silnejší bicykel technicky dostatočný na pripevnenie motora. Tieto bicykle s TFL motorom a začali predávať v roku 1950. Tento kompletný balík sa volal Tohatsu TFL. Požiadavka na motorky začala rýchlo rásť v lete 1951. Tokyo Hatsudoki navrhol nový TFP motor  98 cm³ s integrovanou 2 rýchlostnou prevodovkou a štartovacou pákou. Tento motocykel  bol pomenovaný "Tohatsu Bumble Bee" a predával sa ako luxusný model.

TFL

TFL

Tohatsu TFL

Tohatsu TFL

          V roku 1951 firma zriadila výskumné laboratórium. Za riaditeľa laboratória bol menovaný  Ichiro Watanabe, profesor na Keio University. Jeden z hlavných produktov v roku 1953 bol moped Tohatsu Puppy (šteňa) s motorom 58 cm³ TRF. Okrem mopedu vyrobili nový generátor 300VA, FDB generátor (4 takt, 2.5kVA) a VH požiarne čerpadlo s výkonom 35-konských síl. Táto pumpa sa stala prvým požiarnym čerpadlom umiestneným na medzinárodnej lodi.

         V roku 1955 nastal prudký rast. Tokyo Hatsudoki sa stal vedúcim výrobcom motoriek a požiarnych čerpadiel. Novým hlavným prúdom v motocyklovom priemysle sa stal Tohatsu PK 55 s objemom 125 cm³, neskôr rozšírený aj o objem 200 cm³. Celkovo robili štyri 125 cm³ modely. Základný vzor bol jednovalcový, štvorrýchlostný s plným predným blatníkom a krytými tlmičmi. Nasledujúci bol ten istý motocykel len v dvojvalcovom prevedení. Tretím  bol luxusnejší Tohatsu Arrow. Vrchol tvoril Tohatsu LE sport 125, mal otvorenú zadnú pružinu, skrátený blatník, 18/17-palcové pneumatiky miesto 16 palcových, 17 konských síl a päť rýchlostí. Všetky mali elektrický štartér.

         Obľúbenou aj naďalej zostávala najmenšia trieda, kde pribudol model PA-55 (80 cm³ s automatickou prevodovkou). Výroba nestíhala pokryť dopyt, preto prišla expanzia závodov v Tokyu aj Okaye. Inštalovali sa nové stroje, zavádzal sa pásový systém. Tokyo Hatsudoki malo 35,5 % tržný podiel v roku 1956 zatiaľ čo druhá najväčšia spoločnosť Honda len 16%.

          Už bolo spomenuté, že prvý prívesný lodný motor na japonskom trhu bol Tohatsu. A hoci bol inovovaný, po vojne nezaznamenával veľké predaje. Obrat nastal až v roku 1959.

Puppy

Puppy

Tohatsu 98,1953

Tohatsu 98,1953

PK 54

PK 54

PA 55

PA 55

PK 56

PK 56

Arrow LB2

Arrow LB2

Hurry TA125

Hurry TA125

sport 125

sport 125

         Po roku 1957 odbyt z motoriek začal klesať. Na udržanie predaja začali znižovaním marže znižovať cenu. V roku 1960 už začali vytvárať stratu. Ľudom sa páčili praktické aspekty Tohatsu motocyklov, ale Tohatsu nevedel zvábiť mladšiu generáciu, ktorá sa začala orientovať na cestné športové motocykle. Zatiaľ čo iní hlavní výrobcovia zachytili tento stúpajúci trend, Tohatsu zostal pozadu.

         V roku 1960 Tohatsu pripravil veľa inovačných modelov na autosalón v Tokyu. Do hry sa vrátili modelom Runpet CA . Tento motocykel s objemom iba 50 cm³  bol ich prvým cestno športovým modelom. S inovačným dizajnom, zvýšeným výkonom motora a novým brzdovým systémom vpredu aj vzadu, okamžite zaujal zákazníkov. Krátko na to uviedli na trh aj Tohatsu CA2, z ktorého po úpravách vznikli aj pretekárske verzie CR. CR 50 vyhral skoro každé „clubman race" preteky. Okolo 80% jazdcov používalo tento model. Runpet mal výnimočnú pozíciu na trhu a to bola hrozba konkurentom. Nikto nečakal takýto ohromný úspech. Úspech využili zavedením cestnej lacnejšej verzie DA3 60 cm³. V triede 125 cm³ uviedli 2-valcový model  Tohatsu LD3. Bol to cestný motocykel s moderným dizajnom a výborným výkonom motora. Moped BC s najmenším objemom vôbec (35 cm³) mal úspech pre jeho jedinečný dizajn. Dal všetkým dámam šancu na jazdiť na motocykli aj počas nosenia sukne. Po úspechoch v pretekoch vznikol aj kapotovaný model Tohatsu Racer.
CA 1

CA 1

CA 2

CA 2

CR50

CR50

DA3

DA3

LD3

LD3

BC 35

BC 35

Racer

Racer

63brandshdavesimmondstohatsu.jpg

           Ale ani tieto inovačné modely nemali dosť sily vyniesť spoločnosť hore. Napriek výbornej kvalite motoriek a znásobeniu obratu, negatívne faktory hlavne: vysoké ceny vstupov, prudké súťaženie a krehká sieť obchodných zástupcov, stiahli spoločnosť do straty. Nedostatok financií zastavil aj projekt vstupu na automobilový trh. Za týchto okolností v decembri 1960, president Tohatsu Akashi a jeho tím podá demisiu, riadenie preberá Fuji Manufacturing Corporation (vlastnili 16% zásob). Hidejiro Fukushima bol menovaný ako nový predseda. Zatiaľ čo slabý odbyt motoriek viedol k zmenám v manažmente, Tohatsu predstavil nové iné produkty. Pre poľnohospodárstvo Tohatsu využil svoj vzduchom chladený 2-takt ako kultivátor.

kultivátor.bmp

      Lepšia situácia bola vo výrobe lodných motorov. Konkurencia ako Johnson, alebo iný cudzí výrobcovia sa kvôli nedostatku valút veľmi nepredávali, hoci mali pekný zovňajšok a pekné predajne. Japonský rybári, však hľadali dostupnosť, použiteľnosť a spoľahlivosť. Preto boli najpredávanejšie domáce značky (v ks).

Rok                       1959  --  1960  --  1961  --  1962   

Tohatsu                  1983  -- 5359  --  9852   --  8566  

Yamaha                    0    --     0   --    2859  --  4158  

Yamato                   734   --   931   --   1042 --  705     

Tokiwa                    15     --   260    --  438    --  0             

 

        Napriek všetkému vo februári 1964 Tohatsu podal žiadosť na konkurzné konanie. Nezastavila sa výroba v Okaya Plant, kde sa vyrábali hlavne lodné motory a mraziace zariadenia, ale Tohatsu žiaľ zastavil výrobu motocyklov z dôvodu zníženia počtu pracovných miest.

       Potom prišlo desaťročie vysokého ekonomického rastu, ktoré začalo v Japonsku v roku 1965. Celý japonský priemysel viedol obzvlášť elektronikou, výrobcovia taký ako SONY sa presadili celosvetovo s lacnejšími výrobkami,  ale dobrou technickou úrovňou. Trh bol naplnený produktami  "made in Japan".Odbyt  motoriek stál, prívesné lodné motory eventuálne hrali významné postavenie.

Dobré správy prišli z U.S. v roku 1969 Tohatsu dostalo veľké objednávky pásových snehových vozidiel z Rupp Corp. Nakoniec bola podpísaná zmluva na dodávku viac ako 200 tisíc pásových snehových vozidiel.

Konkurenčné súťaženie v lodných motoroch viedlo k vývoju nových produktov pre trh. Tohatsu B13A (8 Hp) sa napríklad stal najdlhšie predávaným modelom, od roku 1970 až do 1986. V roku 1971 pridali Tohatsu B10A2 (6 Hp) a Tohatsu B30A (18 Hp). Keďže importné obmedzenia už neplatili, konkurenčný boj sa zostril aj v tejto oblasti.

       Tohatsu bojoval o nový trh. Rozvíjal výrobu elektrických chladiacich zariadení. V roku 1970 odštartoval výrobu nezávislých chladiacich zariadení pre skriňové nákladné automobily. V roku 1972 bola firma ako tak zotavená, celá Tokyo Hatsudoki bola premenovaná na Tohatsu Corporation. V roku 1973 japonská vláda začala vážne plánovať prevenciu pred prírodnými pohromami. Požiadavkou vlády bolo vytvoriť miniatúrne prenosné požiarne čerpadlo vážiace menej než 30 kg, ktoré môže byť prenášané ženou, alebo dieťaťom.

        Tohatsu odpovedal kladne na požiadavku a navrhol prenosné požiarne čerpadlo V15A (12 Hp).  Pre jeho ľahkú váhu a výborný výkon je používané dodnes.

B13A

B13A

V roku 1974 vyrobil M35A lodný motor s ktorým sa výrazne presadili aj na zahraničných trhoch. Výkony mali od 10 až do 70 Hp

V roku 1984 sa Isao Matsumoto stal prezidentom Tohatsu. Prišlo k prebudovaniu závodu, hlavným výrobným programom zostala výroba prívesných lodných motorov a požiarnych čerpadiel.

V roku 1988, Tohatsu založilo spoločný podnik "Tohatsu Marine Corporation", s firmou Brunswick. Záujem o vstup do Tohatsu prejavil Merkur Navy. V tomto roku zišiel z montážnych liniek prívesný lodný motor s výkonom 120 konských síl.

V roku 1998 v súlade s enviromentálnou politikou, Tohatsu dokončilo vývoj 4-taktných motorov a začalo ich používať. V roku 2006 dali na trh Tohatsu VF53AS, bolo to prvé 3 cestné pevné požiarne čerpadlo zo 4-taktným motorom využívajúcim elektronické vstrekovanie paliva..

 

          V roku 2003 bola ročná produkcia  lodných motorov viac ako 115000 kusov. Tohatsu v roku 2005 otvoriol nový závod v Komagane, Nagano. Preto bol zatvorený závod v Okaya Plant po 61 rokov činnosti. V roku 2007 sem bol presunutý aj závod z Tokya po 70 rokoch výroby.

 

tohatsu-nissan.jpg
tohatsu-waterpump.jpg
Zápatí stránek
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one