Morbidelli 125
Morbidelli bola talianska motocyklová firma založená Giancarlom Morbidellim v Pesaro. Giancarlo Morbidelli sa narodil v roku 1938 a v priebehu 60-tich rokov podnikal v stavebníctve, v predaji stavebného nábytku, vo výrobe drevoobrábacích strojov a vo výrobe drevených karosérií pre automobily. Firme sa darilo, biznis rástol, po čase už mal 300 zamestnancov. No jeho väčšia vášeň boli motorky a motocyklové preteky. Využíval firmu na financovanie svojich pretekárskych záujmov. Dostatok financií mu napokon umožnil stavať vlastné pretekárske stroje a byť aj úspešný o čom svedčia víťazstvá na pretekoch majstrovstiev sveta.
V roku 1968 začal pracovať na svojom pretekárskom stroji a už v roku 1969 sa predstavil s tímom na Veľkej cene Talianska s motocyklom v triede 50 cm³.
Dvaja muži boli zodpovední za to, že po roku 1970 začal triumfovať Morbidelli 125. Boli to Franco Ringhini, konštruktér a Gilberto Parlotti, pretekár. Prvá verzia stroja predstavená na Veľkej cene pôsobila štíhlo i elegantne, ale nebolo tam nič, čo by indikovalo, že tento motocykel je seriózna hrozba pre japonské stroje Yamaha, Kawasaki, či Suzuki.
Parlotti na konci sezóny ukázal svoju rýchlosť a vyhral Veľkú cenu Československa 1970, čo bol prísľub pôsobivých výsledkov v ďalších sezónach.
V roku 1971 skonštruovali vodou chladený dvojtaktný motor s kotúčovými ventilmi s obsahom 125 cm³ s Ringhini dizajnom, ktrorý bol inšpirovaný motorom zo Suzuki 125 cm³. V prvých dvoch pretekoch sezóny 1971, Parlotti prišiel na Morbidelli 125 dvakrát druhý. Potom zmizli zo scény a vrátili sa až na konci sezóny víťazstvom na talianskej Veľkej cene.
Sezónu 1972 rozbehli ozaj impozantne. Parlotti vyhral dva preteky Veľkej ceny v kategórii 125 cm³ v západnom Nemecku a Francúzsku a prišiel druhý v Rakúsku a tretí v Taliansku. Hneď potom však prišla tragédia, keď sa Parlotti zabil v priebehu TT pretekov Isle of Man. Napriek Parlottiho smrti Morbidelli vytrval v pretekárskom úsilí.
V sezóne 1972 jazdil ešte Otello Buscherini a nasledujúci rok Angel Nieto, španielsky šampión, ale ani jeden nedosiahol predpokladané výsledky.
Vo februári 1974 prišiel k Morbidelli Jorg Moller, ktorý prestaval stroj na základe jeho skúsenosti z holandského Van Veen tímu (bol to holandský dovozca Kreidler motocyklov, súkromne vyhrali niekoľko svetových majstrovstiev v triede 50 cm³). Nový Morbidelli 125 zverili do rúk jazdcom, ktorými boli Paolo Pileri a Paolo Bianchi. V roku 1975 bolo úsilie odmenené, keď Pileri vyhral titul majstra sveta a Bianchi skončil tesne za ním. Následne o rok neskôr v 1976 Bianchi vyhral titul majstra sveta.
V sezóne 1977 dosiahol Morbidelliho tím ďalšie úspechy, keď získal titul v dvoch triedach. Mario Lega získal majstrovský titul v 250-kach a Pier Paolo Bianchi v 125-kách.
Až do roku 1976 nebol motocykel k dispozícii na predaj súkromným pretekárom, mohli na nich pretekať len vlastní továrenský jazdci. Tímové úspechy na majstrovstvách sveta viedli k dopytu po presnej kópii motorky, ktorý vyústil do uzavretia dohody medzi Morbidellim a Benelli Armi. Začali vyrábať repliky v novom spoločnom závode MBA v Pesaro (Morbidelli Benelli-Armi). Tieto repliky mali nepatrne menší výkon motora než závodné motocykle a od pôvodných sa dajú rozoznať podľa neprítomnosti Ferrari značky na veku kľukovej skrine. Odvodený bol priamo z oficiálneho motocykla majstrovstiev sveta 125 cm³ z roku 1975. Jeho výkon dokázal účinne zrušiť predaj pretekárskej Yamahy TA 125.
MBA tím vyhral následne majstrovstvá sveta v triede 125 cm³ v roku 1978 s jazdcom Eugeniom Lazzarinim a v roku 1980 opäť získal titul Pier Paolo Bianchi. Morbidelli pokračoval v pretekoch až do roku 1982.
Potom už len produkoval Morbidelli motocykle s obsahom 125 cm³ a 248 cm³ vo väčších množstvách niekoľko ďalších rokov.
Morbidelliho syn, Gianni stal sa úspešný jazdec na Formule 1, kde sa niekoľko krát umiestnil na stupňoch víťazov.
V roku 1994, Morbidelli postavil športovo turistický motocykel s inovačným pohonom hriadeľom, s piatimi rýchlosťami, s 32 ventilmi, s kvapalinovým chladením, o obsahu 847 cm³, 90° V8, ale pre jeho vysokú cenu to akosi by nebolo ekonomicky prijateľné vyrábať. Bol však v roku 2001 zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov ako najdrahší motocykel sveta. Pre toto prvenstvo a aj exotický dizajn, je vystavený v Art Motorcycle at Guggenheim Museums v New Yorku, Bilbau a Las Vegas. Vidieť ho môžete aj v Barber motoristických športových múzách v Birminghame a Alabame. Ešte jeden V8 je vystavený v Morbidelli Múzeu v Pesaro v Taliansku, ktoré je umiestnené v bývalom Morbidelli závode. V budove je klasické motocyklové múzeum, ktoré pripomína hosťom kompletný svetový majstrovský príbeh Morbidelliho predošlej slávy.
Celkovo tím zvíťazil na majstrovstvách sveta štyri krát v kategórii výrobcov a 6 krát v kategórii jazdcov.
Morbidelli 125 (1976)
Kategória: športový
Motor:
Objem: 124,1 cm³
Typ motora: 2 valec radový, 2-taktný
Výkon: 30,9 kW pri 14 000 ot.
Kompresný pomer: 15,5 : 1
Vŕtanie x zdvih: 43.9 x 41 mm
Palivová sústava: 2x karburátor Dell’Orto 27 mm, rotačný prívod
Zapaľovanie: CDI Krober ignition
Chladenie: kvapalina
Prevodovka: 6-rýchlostná
Spojka: vlhká multiplate
Typ pohonu: reťaz
Rozmery:
Čistá hmotnosť: 75 kg
Výška sedadla: 730 mm
Dĺžka/Výška: 2180 mm x 1030 mm
Rázvor: 1320 mm
Podvozok:
Pneumatiky: Michelin
Rám: trubkový dvojitý kolískový
Predné brzdy: dvojitý disk, 215 mm, Scarab
Pruženie vpredu: teleskopická vidlica 30 mm Marzocchi
Zadné brzdy: jednodielny disk, 215 mm, Scarab
Pruženie vzadu: nastaviteľné dvojité tlmiče Marzocchi
Disky kolies: horčíkové, 18 palcové 5 lúčové
Iné technické údaje:
Maximálna rýchlosť: 233 km/h
