Roman "Fixo"

Roman "Fixo"

Prvé modely som postavil asi keď som mal osem rokov. Skladal som prevažne dopravné lietadlá a lode. Dostupnosť farieb v tej dobe bola veľmi chabá a tomu zodpovedal aj vzhľad postavených modelov. Po dosť dlhej pauze som sa viac menej náhodne vrátil k tejto záľube. Ukazoval som synovi pár trikov a zrazu som bol opäť v tom. Venujem sa čisto motocyklom v mierke 1:12, možno preto, že som sám vášnivý motorkár. Prvé modely som robil len štetcom (je to na nich dosť vidieť), slušnú striekaciu pištol som si kúpil dosť neskoro. Do galérie som ich dal všetky, pretože patria do zbierky.
Okrem stavania ma zaujíma aj história motocykla, jeho parametre v reáli (uvádzam ich spolu s obrázkami) a aj história firmy, ktorá daný motocykel vyrobila.
I have built my first models when I was about 8 years old. I have modeled mainly transport planes and ships. The availability of paints during that period was quite poor and it corresponded with the look of built models. After a long pause I turned back to this hobby. I have been showing couple of tricks to my son and suddenly I fell in it again. I devote my time to motorcycles in the scale of 1:12. I have painted my first models only with paint brush which is visible enough. I bought a proper airbrush rather late. I put all of them into a gallery, because they belong to a collection and they illustrate my progress as well.

Besides modelling I am also interested in the history of the motorcycle, its parameters in reality (show their with picture together) and the history of company, which has made this motorcycle.

Morbidelli 125 (1976)

Zvláštnosť motocyklu:   Jeden z mála malých súkromných výrobcov, ktorý dokázal poraziť svetoznáme značky. V 70-tich rokoch tím celkovo zvíťazil na majstrovstvách sveta štyri krát v kategórii výrobcov a 6 krát v kategórii jazdcov.  

Brach model 2017. Postavené 2019.
Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125

Morbidelli 125
  
          Morbidelli bola talianska motocyklová firma založená Giancarlom Morbidellim v Pesaro. Giancarlo Morbidelli sa narodil v roku 1938 a v priebehu 60-tich rokov podnikal v stavebníctve, v predaji stavebného nábytku, vo výrobe drevoobrábacích strojov a vo výrobe drevených karosérií pre automobily. Firme sa darilo, biznis rástol, po čase už mal 300 zamestnancov. No jeho väčšia vášeň boli motorky a motocyklové preteky. Využíval firmu na financovanie svojich pretekárskych záujmov. Dostatok financií mu napokon umožnil stavať vlastné pretekárske stroje a byť aj úspešný o čom svedčia víťazstvá na pretekoch majstrovstiev sveta.
V roku 1968 začal pracovať na svojom pretekárskom stroji a už v roku 1969 sa predstavil s tímom na Veľkej cene Talianska s motocyklom v triede 50 cm³.
           Dvaja muži boli zodpovední za to, že po roku 1970 začal triumfovať Morbidelli 125. Boli to Franco Ringhini, konštruktér a Gilberto Parlotti, pretekár. Prvá verzia stroja predstavená na Veľkej cene pôsobila štíhlo i elegantne, ale nebolo tam nič, čo by indikovalo, že tento motocykel je seriózna hrozba pre japonské stroje Yamaha, Kawasaki, či Suzuki.
Parlotti na konci sezóny ukázal svoju rýchlosť a vyhral Veľkú cenu Československa 1970, čo bol prísľub pôsobivých výsledkov v ďalších sezónach.
V roku 1971 skonštruovali vodou chladený dvojtaktný motor s kotúčovými ventilmi s obsahom 125 cm³ s Ringhini dizajnom, ktrorý bol inšpirovaný motorom zo Suzuki 125 cm³. V prvých dvoch pretekoch  sezóny 1971, Parlotti prišiel na Morbidelli 125 dvakrát druhý. Potom zmizli zo scény a vrátili sa až na konci sezóny víťazstvom na talianskej Veľkej cene.
Sezónu 1972 rozbehli ozaj impozantne. Parlotti vyhral dva preteky Veľkej ceny v kategórii 125 cm³ v západnom Nemecku a Francúzsku a prišiel druhý v Rakúsku a tretí v Taliansku. Hneď potom však prišla tragédia, keď sa Parlotti zabil v priebehu  TT pretekov Isle of Man. Napriek Parlottiho smrti Morbidelli vytrval v pretekárskom úsilí.
V sezóne 1972 jazdil ešte Otello Buscherini a nasledujúci rok Angel Nieto, španielsky šampión, ale ani jeden nedosiahol predpokladané výsledky.
Vo februári 1974 prišiel k Morbidelli Jorg Moller, ktorý prestaval stroj na základe jeho skúsenosti z holandského Van Veen tímu (bol to holandský dovozca Kreidler motocyklov, súkromne vyhrali niekoľko svetových majstrovstiev v triede 50 cm³). Nový Morbidelli 125 zverili do rúk jazdcom, ktorými boli Paolo Pileri a Paolo Bianchi. V roku 1975 bolo úsilie odmenené, keď Pileri vyhral titul majstra sveta a Bianchi skončil tesne za ním. Následne o rok neskôr v 1976 Bianchi vyhral titul majstra sveta.
V sezóne 1977 dosiahol Morbidelliho tím ďalšie úspechy, keď získal titul v dvoch triedach. Mario Lega získal majstrovský titul v 250-kach a Pier Paolo Bianchi v 125-kách.
Až do roku 1976 nebol motocykel k dispozícii na predaj súkromným pretekárom, mohli na nich pretekať len vlastní továrenský jazdci. Tímové úspechy na majstrovstvách sveta viedli k dopytu po presnej kópii motorky, ktorý vyústil do uzavretia dohody medzi Morbidellim a Benelli Armi. Začali vyrábať repliky v novom spoločnom závode MBA v Pesaro (Morbidelli Benelli-Armi). Tieto repliky mali nepatrne menší výkon motora než závodné motocykle a od pôvodných sa dajú rozoznať podľa neprítomnosti Ferrari značky na veku kľukovej skrine. Odvodený bol priamo z oficiálneho motocykla majstrovstiev sveta 125 cm³ z roku 1975. Jeho výkon dokázal účinne zrušiť predaj pretekárskej Yamahy TA 125.
MBA tím vyhral následne majstrovstvá sveta v triede 125 cm³  v roku 1978 s jazdcom Eugeniom Lazzarinim a v roku 1980 opäť získal titul Pier Paolo Bianchi. Morbidelli pokračoval v pretekoch až do roku 1982.
Potom už len produkoval Morbidelli motocykle s obsahom 125 cm³ a 248 cm³ vo väčších  množstvách niekoľko ďalších rokov.

            Morbidelliho syn, Gianni stal sa úspešný jazdec na Formule 1, kde sa niekoľko krát umiestnil na stupňoch víťazov.
V roku 1994, Morbidelli postavil športovo turistický motocykel s inovačným pohonom hriadeľom, s piatimi rýchlosťami, s 32 ventilmi, s kvapalinovým chladením, o obsahu 847 cm³, 90° V8, ale pre jeho vysokú cenu to akosi by nebolo ekonomicky prijateľné vyrábať. Bol však v roku 2001 zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov ako najdrahší motocykel sveta. Pre toto prvenstvo a aj exotický dizajn, je vystavený v Art Motorcycle at Guggenheim Museums v New Yorku, Bilbau a Las Vegas. Vidieť ho môžete aj v Barber motoristických športových múzách v Birminghame a Alabame. Ešte jeden V8 je vystavený v Morbidelli Múzeu v Pesaro v Taliansku, ktoré je umiestnené v bývalom Morbidelli závode. V budove je klasické motocyklové múzeum, ktoré pripomína hosťom kompletný svetový majstrovský príbeh Morbidelliho predošlej slávy.
Celkovo tím zvíťazil na majstrovstvách sveta štyri krát v kategórii výrobcov a 6 krát v kategórii jazdcov.
 
Morbidelli 125 (1976)
Kategória:                               športový
Motor:
Objem:                                   124,1 cm³
Typ motora:                           2 valec radový, 2-taktný
Výkon:                                    30,9 kW pri 14 000 ot.
Kompresný pomer:               15,5 : 1
Vŕtanie x zdvih:                     43.9 x 41 mm
Palivová sústava:                   2x karburátor Dell’Orto 27 mm, rotačný prívod
Zapaľovanie:                         CDI Krober ignition
Chladenie:                              kvapalina
Prevodovka:                          6-rýchlostná
Spojka:                                   vlhká multiplate
Typ pohonu:                          reťaz
Rozmery:
Čistá hmotnosť:                     75 kg 
Výška sedadla:                      730 mm          
Dĺžka/Výška:                         2180 mm x  1030 mm
Rázvor:                                  1320 mm
Podvozok:
Pneumatiky:                           Michelin
Rám:                                       trubkový dvojitý kolískový
Predné brzdy:                        dvojitý disk, 215 mm, Scarab
Pruženie vpredu:                   teleskopická vidlica 30 mm Marzocchi
Zadné brzdy:                          jednodielny disk, 215 mm, Scarab
Pruženie vzadu:                     nastaviteľné dvojité tlmiče Marzocchi
Disky kolies:                           horčíkové, 18 palcové  5 lúčové
Iné technické údaje:
Maximálna rýchlosť:            233 km/h
Zápatí stránek
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one