V roku 1930 sa firma posunula bližšie k Tokyu. Vtedy tam pracovalo 25 robotníkov. V tom istom roku Takata Motor Enterprise dodal veľký počet prenosných generátorov ministerstvu železníc. Vo februári 1932 poskytol Takata technológie a licenciu firme NCMC (Nippon Carburetor Manufacturing Corporation) a v NCMC začali vyrábať karburátory, keďže bol po nich veľký dopyt.
Takata dodal obrovské množstvo rádiových generátorov armáde na začiatku vojny v Tichom oceáne, tiež známej ako " 15-ročná vojna", ktorá začala Mandžuským incidentom v roku 1931. V tom roku, Takata Motor Enterprise dodal množstvo 1 kW rádiových generátorov aj japonskému pozemnému vojsku. Tieto armádne objednávky naakumulovali akciový kapitál. Stali sa dve veci: Takata Motor Enterprise vyvinula svoj prvý samostatný prívesný lodný motor pre vnútorný trh a 20.októbra 1932 sa Takata Motor Enterprise transformovala zo súkromnej spoločnosti na akciovú spoločnosť Tohatsu. Fujii Ginji sa stal predsedom a Takata stal sa riaditeľom. Obaja boli hlavní akcionári majúci po 4000 akcií každý.
V roku 1935 začali predávať prvý prívesný lodný motor 2F 50. Pod názvom "Sosenki" pre cisárske pozemné vojsko a pod názvom "Gengaiki" pre cisárske vojenské námorníctvo. Dal sa vložiť na zadnú časť loďky, bol to 2 taktný dvojvalec s výkonom 3 koní. Ako sa vojna prehlbovala postupne sa zvyšovali aj objemy výroby. Potreba väčších pozemkov viedla k výstavbe nového závodu v Shimura-cho, Itabashi (aktuálne Azusawa) v roku 1937 a celý závod sa premiestnil do konca roku. V máji 1939 sa meno spoločnosti zmenilo na "Tokyo Hatsudoki Corporation". Masuzo Takata výkonný riaditeľ bol jediná osoba, ktorá zostala vo vedení po zmene. Gunshiro Mochizuki, ktorý pracoval na burze cenných papierov bol menovaný ako nový predseda. V roku 1938 bolo vyhlásené národné mobilizačné právo, ktorým vláda mobilizovala všetky osoby a materiálne zdroje pre potrebu vojny. V decembri 1941 japonské námorné sily urobili prekvapivý útok na US námorné pacifické loďstvo v Pearl Harbor. Vtedy sa niekoľkonásobne zvýšili požiadavky armády na dodávky, pokračovalo to i v nasledujúcom roku, ale už nasledujúcom roku prišli útoky a bombardovanie Tokya. Našťastie Shimura, Itabashi (mestská štvrť) nebola zasiahnutá a tak naďalej pokračovali vo výhradnej vojenskej výrobe malých benzínových strojov. Z bezpečnostných dôvodov bolo rozhodnuté časť výroby presťahovať do Okaya, Nagano, približne 200 km od Tokya, Tokyo Hatsudoki kúpilo 99000 m² zeme a vybudovalo jednu výrobnú halu, dva sklady a prechodnú kanceláriu. Vojna skončila 15. augusta 1945, Japonsko kapitulovalo bezpodmienečne.
Atómovými bombami boli zničené Hiroshima a Nagasaki, ale aj v Tokyu v marci toho roku sa U.S . pokúšali vymazať japonský vojenský priemysel zápalnými bombami a jedna tretina Tokya bola vypálená. Zatiaľ čo väčšina centrálneho Tokya bola zničená, hlavná výroba Hatsudoki nebola poškodená vôbec. Pretože vojna ustala Tokyo Hatsudoki dostal nariadenie zastaviť výrobu pre armádu a bola zrušená jeho povinnosť vojenského výrobcu. 1500 zamestnancov na predmestí Tokya a 300 zamestnancov v Okaya stratili zamestnanie a továrne boli zatvorené na konci augusta.
Ako väčšina japonských firiem aj Hatsudoki sa zotavilo rýchlo. Na novú výrobu sa pripravili do konca roku 1945 a oživili ju do januára 1946. Tokyo Hatsudoki začal vyrábať manuálne trecie mlynčeky na potraviny. Využiť železné zásoby nedokončených výrob z vojny a nenamontované súčiastky bolo jednou z najvyšších priorít v zostavení plánu. Prvým projektom bolo reštartovanie výroby železničných koľajových vozíkov s výkonom 15 konských síl pre Japonské národné železnice, ktorý bol dočasne prerušený v čase vojny. Tento 2-valcový, vzduchom chladený, 4 takt hral veľkú úlohu v povojnovej rekonštrukcii Tokya Hatsudoki. Druhá časť projektu bolo vyrábať motory pre rybárske loďky. Pretože odbyt týchto strojov bol 70 kusov za mesiac, často ich nemali na sklade. Tokyo Hatsudoki tiež začal výrobu univerzálnych motorov ( vzduchom chladený, 2 takt, 3 konské sily--TBF 60) a vodných púmp VA-70. V roku 1949 Tokyo Hatsudoki pripravili malé prenosné požiarne čerpadlo VC 50 doplnené o saciu vákuovú vývevu, vyrobené podľa "štandardov pre požiarne čerpadlá" zavedené národnou verejnou bezpečnostnou komisiou.