Triumph TR5 Trophy
História Triumphu TR5 spája tri zásadné momenty:
-
Pred vojnou sa motor s rovnobežnými výfukovými kanálmi stal osnovou pre Triumph Speed Twin „S“ - cestné pretekárske stroje, uvedený v roku 1937. V roku 1946 na ňom E.Lyons zvíťazil na Veľkej cene v Mans.
- Výroba počas II.svetovej vojny modelu 3TW pre Anglickú armádu. Vyrobený bol podľa špecifikácie ministerstva, mal mať nízku váhu, ľahké štartovanie a minimálne 10.000 prevádzkových míľ bez údržby. Tak vznikol v roku 1940 model 3TW s obsahom 350 cm³, s AC alternátorom, vysoko umiestneným výfukom, valcami a hlavou motora z hliníku, váhou 105 kg a väčšou nádržou umiestnenou na vrchu trubkového rámu. Po vojne sa zachované motocykle začali používať na trialové súťaže, na tomto motocykli už v roku 1946 vyhral Jim Alves Cotworld Cup – národné trialové majstrovstvá.
-
Triumph zaviedol v závode Meriden výrobu zlievárenskej zliatiny na hlavy a valce motora, vďaka výrobe RAF generátorov pre letectvo počas druhej svetovej vojny.
Spojením týchto troch momentov sa začali vyvíjať trialové verzie i s prispením skúseností Jima Alvesa. Triumph neprijal vtedajšie tvrdenie, že iba veľký jednovalcový štvortaktný motor môže zvíťaziť v terénnych pretekoch. Ich vývoj sa sústredil na dvojvalcový štvortakt s obsahom 500 cm³. Stroj sa navrhoval pre cestné aj terénne použitie s vyvýšeným výfukom, v zostave dva do jedného, s dobrým ovládaním, jednoduchým štartovaním a vynikajúcim brzdením. Ďalšími znakmi boli vysoké široké riadidlá, malé predné svetlo, hladké blatníky, pneumatiky s terénnym dezénom, spoľahlivé zapaľovanie motora, znížený záber ozubenia, menšia palivová nádrž a vystužená kostra. Pripavený bol pre talianske medzinárodné šesťdnové trialové preteky v roku 1948, kde vyhral tri zlaté medaily a trofej továrenskej značky. Názov „Trophy“ sériového modelu pochádza práve z týchto úspechov.
Museli však vyriešiť problém s prehrievaním motora. Zatiaľ čo rýchly prúd vzduchu uspokojivo schladil horúčavu v rýchlych „S“ verziách pri cestných pretekoch, rovnobežné výfukové kanály boli príliš horúce pre terénne súťaženie. Skosená hlava, s výfukovými kanálmi značne oddelenými bola požadavka pre motor, ktorý sa má používať mimo cesty.
Riešenie problému sa podarilo, motor dostal novú zliatinovú hlavu a valce. Bol to celkom nádherný stroj - pružný, ľahký a s krásnym zvukom motora. Prakticky motor pracoval tak dobre ako vyzeral. Aj ďalšie veci sa zlepšili. Nový, celozliatinový motor bol nenáladový, ľahší na jazdu aj ovládanie a veľmi rýchly. Triumh dokonca robil verziu 650 cm³ s mnohými súčiastkami z Tigra 100, hlavne pre americký trh, kde ovládol púštne preteky.
Motor s rozvodom OHV išiel hladko, dosahoval neprerušovaný lineárny výkon od voľnobehu až po 6.500 otáčok, dostal spoľahlivú štvorstupňovú prevodovku a odolnú spojku. Malý karburátor, mäkké vačky a mierny pomer stlačenia prispievali k poslušnosti.
Kostra bola moderná, skrátená s malým polomerom otáčania, niesla zníženú palivovú nádrž. Predná vidlica s dvoma teleskopickými tlmičmi mala 70 stupňový polomer otočenia od dorazu, motocykel mal vyššiu svetlú výšku a odľahčené blatníky. Siamesed výfuk bol majstrovský kus pomáhal k perfektnému tvoreniu zmesi a výbornej účinnosť. Svetlomet bol ľahko odstrániteľný pre jazdu v teréne.
S váhou 168 kg a výkonom 25 Hp dosahoval rýchlosť 130 km/h. Toto urobilo z TR5 najlepší stroj od jeho začiatkov pre dvojité športové využitie ako na ceste tak aj v teréne. Triumph S s týmito rysmi pretekal v AMC "Triede C" až do roku 1969. 
